Kosti III.

Po tom, ako v priebehu mája tohto roku došlo počas výkopových prác k odkrytiu starých hrobov v blízkosti rímsko-katolického kostola Všechsvätých v Krásnohorskom Podhradí, po tom, ako sa zdvihla vlna pohoršenia kvôli vyhádzaným ľudským pozostatkom a neskôr vlna nenávisti a odporu voči autorovi článkov o tom, čo sa udialo, žiada si príbeh o kostiach vo vreci na smeti vedľa kostola bodku na záver.

Keďže voda tečúca z vodovodného kohútika na severnej strane kostola už nemala byť vydaná napospas komukoľvek, pretože sa mala neúmerne (či pre vlastníka nehnuteľnosti neúnosne?) zvýšiť spotreba, rozhodol sa miestny duchovný, že by sa mala korigovať.

Rímsko-katolícky kostol Všechsvätých je národnou kultúrnou pamiatkou, zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky. Leží na parcele, ktorá je v ochrannom pásma ďalších nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok – hradu Krásna Hôrka a mauzólea. V blízkosti je Františkin sad s mramorovým obeliskom, Andrássyho galéria a taktiež budova základnej školy pochádzajúca z čias Andrássyovcov. Toto všetko je predpokladom toho, že predtým, ako niekto navŕta múry pamiatky a odkryje hroby v jej blízkosti, zváži dôsledky svojho konania, alebo sa bude snažiť dodržať zákonné postupy, aby k nežiadúcim dôsledkom unáhlenéného konania nedošlo.

Nič také sa však nestalo a ani obecný úrad, ako príslušný stavebný úrad nepodnikol nijaké kroky k prípadnej ochrane pamiatky a jej bezprostredného okolia, čím došlo k porušeniu zákona o ochrane pamiatkového fondu i stavebného zákona. Po počiatočných rozpakoch a rozhorčení niektorých obyvateľov boli fotografie detailov odkrytých kostí odoslané na Krajský pamiatkový úrad v Košiciach so žiadosťou o posúdenie a odborné stanovisko. Bohužiaľ, keďže ani pred zamýšľanou prekládkou vodovodu, ani po objavení niekoľkostoročných kostí neboli odborníci stavebníkom ani stavebným úradom kontaktovaní a nikto nepožiadal o stanovisko, nemohlo dôjsť k archeologickému a antropologickému výskumu a pravdepodobne sa už nikdy nedozvieme, koho pozostatky boli vykopané, aby pobudli vo vreci na odpadky, a kto bol následne zakopaný späť do zeme, síce pri kostole, ale do novej jamy. Je celkom  možné, že po posúdení príslušnými úradmi a odborníkmi, mohli byť tieto nálezy premiestnené do múzea alebo patričným spôsobom prezentované turistom, ako ďalšia z atraktivít obce dýchajúcej históriou.

Čo nasledovalo

Po zverejnení dvoch článkov (Kosti – klik tu a Kosti II – klik tu) o nálezoch a porušení viacerých ustanovení pamiatkového  a stavebného zákona došlo k “honu na čarodejnice” , resp. iba na  jednu – autorku článkov.  Preto, že zverejnila fotografie kostí, že požiadala o stanovisko príslušné inštitúcie, že informovala miestnych, že niekto im navŕtal steny historickej pamiatky a zneuctil hroby a o tom, že nie všetci sú si pred zákonom rovní.

Z kazateľnice sa na hlavu toho, kto si dovolil zeverejniť udalosti májových dní, zniesla kritika a rozhorčenie. Vymodlený duchovný, hovoriaci maďarským jazykom (článok z augusta 2010 – klik tu), sa dokonca vyhrážal odchodom. Obyvatelia smutne upozorňovali redaktorku obecných novín, že tak, ako boli pochované staré kosti (približne po 4 týždňoch!), malo ostať pochované aj to ostatné. Lebo sa budú musieť podieľať na pokute, vyrubenej štátom – príspevkami do zvončeka, pretože duchovný sa rozhodol týmto spôsobom prevziať zodpovednosť.

Zrejme si nikto neuvedomil fakt, že starosta obce, ako štatutár obecného a stavebného úradu mal vlastníka nehnuteľnosti zastaviť, miesto toho, aby mu “požičal” verejnoprospešných pracovníkov, ktorí kosti odkryli. A určite si len málo občanov uvedomilo fakt, že miesto toho, aby im doniesol igelitové vrece, aby ostatky doň uložili, mal okamžite informovať úrady, keďže k tomu kvôli neznalosti zákona a bez elementárnej logiky nedošlo predtým. Kosti by ostali v nálezovej polohe a po nariadení výskumu by bola história Podhradia bohatšia o ďalšie poznatky.

Čo sú fakty a aká je skutočnosť

Vlastníkom kostola Všetkých svätých v Krásnohorskom Podhradí je miestna farnosť rímskokatolíckej cirkvi a stále sa využíva na liturgické účely. Podľa niektorých záznamov pochádza zo začiatku 14. storočia. Majiteľ nehnuteľnosti požiadal krajský pamiatkový úrad o záväzné stanovisko. Dodatočne, po zverejnení článkov o objave pod krompáčmi aktivačných pracovníkov. Pamiatkový úrad v Košiciach mohol už iba konštatovať, že došlo k porušeniu pamiatkového zákona, neodborným zásahom do kultúrnej pamiatky a neoznámením tejto skutočnosti v predstihu. Mohol už len prostredníctvom stanoviska poučiť stavebníka, ktoré ustanovenia zákona bude treba v budúcnosti dodržať. Cirkev je totiž, okrem úľav na dani, oslobodená aj od takýchto správnych poplatkov. Preto miestny kňaz ani farníci nemusia zaplatiť. A ani pokutu, pretože žiadna vyrubená nikdy nebola. Prečo boli presvedčení o tom, že musia?

 

 

You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

Pridaj komentár