Warning: Parameter 1 to wp_default_scripts() expected to be a reference, value given in /usr/www/ac4b5206/public/zivotpodhradom/wp-includes/plugin.php on line 601

Warning: Parameter 1 to wp_default_styles() expected to be a reference, value given in /usr/www/ac4b5206/public/zivotpodhradom/wp-includes/plugin.php on line 601
Kosti | Život pod hradom

Kosti

Kostol Všetkých svätých v Krásnohorskom Podhradí patrí miestnej farnosti rímskokatolíckej cirkvi a stále sa využíva na liturgické účely, bohoslužby. Podľa niektorých záznamov pochádza zo začiatku 14. storočia, nachádza sa na úpätí kopca, na vrchole ktorého sa týči národná kultúrna pamiatka – hrad Krásna Hôrka.

V 15. storočí a následne aj koncom 16. storočia prešiel gotický kostol zmenami, potom bol, počas tureckých vojen poškodený a následne, v roku 1787 klasicisticky prestavaný. Vďaka grófovi Dionýzovi Andrássymu bol v roku 1895 opäť opravený a nahradené bolo i pôvodné zariadenie kostola.

Pri oprave v 80. rokoch 20. storočia bola na severnej stene lode chrámu objavená a odkrytá gotická freska zobrazujúca troch uhorských svätcov kráľovského pôvodu – sv. Štefana, sv. Imricha a sv. Ladislava. Podľa miestnych obyvateľov bola na kostole zhruba pred 40-timi rokmi opravená strecha a približne v tom istom čase malo dôjsť aj k terénnym úpravám v jeho bezprostrednom okolí.

Úpravám však nie je koniec. Pre tú najnovšiu sa rozhodol farár István Vadkerti, podľa ktorého by voda tečúca z vodovodného kohútika na severnej strane kostola nemala byť vydaná napospas komukoľvek, ale jej spotreba by sa mala korigovať. Je pravdou, že kostol patrí rímskokatolíckej cirkvi, ale aj na tú sa vzťahuje, okrem úľav na dani, i povinnosť rovnaká ako na každého občana, a to oznamovacia, pri výkopových, resp. stavebných prácach – v tomto prípade kvôli prekládke vodovodu. O to viac, že sa jedná o národnú kultúrnu pamiatku, nachádzajúcu sa dokonca v ochrannom pásme ďalšej – hradu Krásna Hôrka. K ničomu takému však nedošlo a ani obecný úrad, ako príslušný stavebný úrad nepodnikol nijaké kroky k prípadnej ochrane tejto pamiatky a jej bezprostredného okolia, čím bol porušený zákon o ochrane pamiatkového fondu. Práve tento zákon by mal byť tohto roku opäť novelizovaný, zavedie sa pojem bezprostredné okolie pamiatky – 10 metrov od nehnuteľnej kultúrnej pamiatky sa nebude môcť vykonávať stavebná, či iná činnosť, ktorá by mohla pamiatku ohroziť. V tomto prípade prichádza, ironicky podotýkajúc – s krížom po funuse.

Prečo? Verejnoprospešní pracovníci pri kopaní narazili, okrem vodovodného potrubia, aj na staré hroby, s najväčšou pravdepodobnosťou z 18. až 19. storočia. Podľa odborníčky na archeologické nálezy je u nás bežné, že sa v okolí kostolov porušia staré hroby a odkryjú telesné pozostatky, bežné je však aj to, že sa zámer kopať nahlási ešte pred realizáciou na príslušný pamiatkový úrad. Prinajhoršom k tomu malo dôjsť najneskôr pri náleze ľudských kostí a výkopové práce mali ustať.

Nie však v Krásnohorskom Podhradí. Čuduj sa svete, v obci, kde majú bohaté skúsenosti s prešľapmi pri dodržiavaní zákona a ich medializáciou, by sa zdalo, že si niekto overí, aké úkony treba v takomto prípade vykonať. Práve naopak – miestny duchovný sa rozhodne, že voda je potrebná v kostole a nie vedľa neho, miestny starosta mu požičia pracovnú silu a kope sa, pričom všetko, čo zem vydá – kamene i kosti – putuje na kopu a až na naliehanie obyvateľov sa kosti predkov pozbierajú a uložia – do vreca na odpadky! Keďže však zemné práce nikto zodpovedný nesledoval, už nie sú v nálezovej polohe, strácajú výpovednú hodnotu a výskum je v tomto štádiu zbytočný. Ostáva iba udalosť zaznamenať v kronike, nájdené pozostatky pochovať a modliť sa. Nie pre pokoj mŕtvych, ale aby príslušné inštitúcie neudelili vlastníkovi objektu, stavebníkovi, či príslušnému orgánu pokutu.

Z histórie pochovávania

Dlhodobú tradíciu pochovávanie mŕtvych priamo v chrámoch a kláštoroch zaviedla stredoveká cirkev, aby boli jej členovia čo najbližšie k svojim zosnulým a k ostatkom svätých. Keď sa kostol zaplnil, pochovávalo sa v jeho okolí alebo vo vysvätenej pôde v jeho bezprostrednom okolí. V 16. storočí bola po prvýkrát nastolená požiadavka, aby sa cintoríny zriaďovali mimo obcí a miest. Definitívne premiestnenie cintorínov na Slovensku súviselo so zákonom z roku 1876, ktorý nepripúšťal zriaďovanie nových cintorínov okolo novovybudovaných kostolov uprostred mesta či obce.

Ako to malo prebiehať a ako to robia inde

Projektová dokumentácia stavby sa predloží príslušným inštitúciám, v tomto prípade i pamiatkovému úradu, tak ako to v podhradí bežne robia občania, ktorí plánujú zmeny na svojich rodinných domoch, nachádzajúcich sa v ochrannom pásme hradu. Pamiatkový úrad rozhodne, či je nevyhnutné vykonať záchranný archeologický výskum za účelom záchrany nálezov a nálezísk, predpokladaných v zemi.

Nálezy a nálezové situácie (rozloženie a poloha kostí v zemi) majú byť zdokumentované. V prípade narušenia nálezu mimo povoleného výskumu musí nálezca alebo osoba zodpovedná za vykonávanie prác ihneď ohlásiť nález krajskému pamiatkovému úradu podľa § 40 pamiatkového zákona a § 127 zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. V takomto prípade by zrejme bol dodatočne nariadený archeologický a antropologický výskum a až na základe neho by sa určil ďalší postup.

Ako to prebiehalo v Podhradí

Rozhodlo sa, že voda nebude už ďalej v kostolnej záhrade, ale v sakristii kostola. Vedenie obce súhlasilo a pomohlo s výkopovými prácami. V priebehu zhruba štyroch týždňov sa tak niekoľkostoročné kosti dostali na zemský povrch, pár dní pobudli na kope s vyhĺbenou zeminou a kameňmi, aby sa ocitli nakoniec ocitli v igelitovom vreci na odpadky pohodené vedľa vchodu do kostola.

Čo ďalej

Množstvo miestnych prejavuje znechutenie a pohoršenie nad udalosťami, dokonca niektorí vyjadrujú znepokojenie nad vrcholným prejavom neúcty a chceli by vedieť, prečo sa okolnosti vyvinuli takto. Po tom, čo obec už nechala zbúrať časti hradného múra v ochrannom pásme bez záväzného stanoviska dotknutého orgánu – krajského pamiatkostavu – počuť je i tvrdšie slová. O tom, že by prišelci mali prestať rozhodovať o prítomnosti a budúcnosti obce, v tomto prípade aj o minulosti a histórii. To, čo si myslí o celom samospráva, vám čoskoro sprostredkujeme, Krajský pamiatkový úrad v Košiciach prisľúbil vyjadrenie v priebehu dnešného dňa.

.

 

 

 

 

 

 

You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

Pridaj komentár