Kosti II.

Na webovej stránke Krajského pamiatkového úradu Košice je ako aktualita zverejnená nasledovná výzva: PODNETY – Pokiaľ máte podozrenie, že niekde na území košického kraja dochádza k poškodzovaniu pamiatkových hodnôt, pošlite nám údaj alebo fotografiu na mailovú adresu podatelna.ke@pamiatky.gov.sk – budeme vďační za spoluprácu verejnosti a preveríme každý podnet, aj anonymný.

K takémuto poškodeniu došlo v priebehu minulého mesiaca v Krásnohorskom Podhradí, v areáli rímsko-katolíckeho kostola Všechsvätých, keď boli pri výkopových prácach v jeho tesnej blízkosti objavené ľudské pozostatky. Bohužiaľ, nález nebol ohlásený a v stavebných prácach sa pokračovalo. Nájdené ľudské kosti sa uložili bokom – do vreca na odpadky – a prekládka vodovodného potrubia sa dokončila. Pri prácach pomáhali nezamestnaní, ktorí sa v obci podieľajú na verejnoprospešných prácach.

Keďže však pohodené vrece s ostatkami nedalo spávať viacerým obyvateľom, navštevujúcim kostol, obrátili sme sa v ich mene na odborníkov, pod ktorých ochrana pamiatkového fondu patrí. Z krajského pamiatkového úradu nám potvrdili, čo sme vedeli a čo mal mať na pamäti i príslušný stavebný úrad: „Kostol rímsko-katolícky Všetkých svätých je národnou kultúrnou pamiatkou, zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod číslom 520/0. Leží na parcele 1/1 v kat. území Krásnohorské Podhradie, na území ochranného pásma nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok: Hrad Krásna Hôrka, Rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých, Mauzóleum a park, Františkin obelisk s areálom, Galéria a Škola a sadovnícka úprava.

Potvrdili aj to, čo sme sa medzičasom dozvedeli od miestneho duchovného: „Krajský pamiatkový úrad Košice neeviduje toho času žiadnu žiadosť ohľadne preloženia vodovodnej prípojky pri kultúrnej pamiatke, na území ochranného pásma.

Postup pri prácach súvisiacich s kultúrnymi pamiatkami aj ochrannými pásmami, ale i archeologickými nálezmi a náleziskami upravuje zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, tzv. „pamiatkový zákon“.

PhDr. Marcela Ďurišová, odborníčka na ochranu archeologických nálezov a nálezísk, poverená taktiež štátnym dohľadom, revíziou a odbornou pomocou vlastníkovi, poukazuje práve na ustanovenia spomínaného zákona: „Podľa § 32 odseku 11 pamiatkového zákona: „Pred začatím úpravy nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v ochrannom pásme, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu.

A dodáva, že: „Dotknuté územie je však i archeologickým náleziskom. Samozrejme, laik si toho nemusí byť vedomý. Avšak práve takéto prípady, ako Vy popisujete (mail adresovaný KPÚ – pozn. redakcie), tzn. náhodné nálezy, v tomto konkrétnom prípade ľudské kosti, riešia ustanovenia pamiatkového a stavebného zákona.

Porušil sa zákon, čo s tým

Keďže z vyjadrení odborníčky vyplýva, že neboli dodržané určité ustanovenia pamiatkového (ale i stavebného) zákona, patrilo by sa vyvodiť zo situácie nejaké dôsledky. Alebo stačí v tomto prípade iba ponaučenie a na všetko treba zabudnúť?

Konkrétne by sme mali vedieť, že podľa § 40 odseku 2 pamiatkového zákona: “Ak sa vec pamiatkovej hodnoty nájde mimo povoleného výskumu, musí to nálezca ohlásiť krajskému pamiatkovému úradu priamo alebo prostredníctvom obce (!)“. Podľa § 127 odseku 2 stavebného zákona zas platí: “Stavebník a organizácia uskutočňujúca stavbu alebo zabezpečujúca jej prípravu alebo vykonávajúca iné práce podľa tohto zákona nález ihneď ohlási stavebnému úradu a orgánu štátnej pamiatkovej starostlivosti, prípadne archeologickému ústavu alebo orgánu štátnej ochrany prírody a urobí nevyhnutné opatrenia, aby sa nález nepoškodil alebo nezničil, pokiaľ o ňom nerozhodne stavebný úrad po dohode s orgánom štátnej pamiatkovej starostlivosti, prípadne archeologickým ústavom alebo orgánom štátnej ochrany prírody.

Marcela Ďurišová na záver dodáva: “pri akýchkoľvek výkopových prácach v blízkosti ktoréhokoľvek stredovekého kostola na Slovensku (a nielen) sa dajú očakávať nálezy ľudských kostí. Je to preto, že práve pri kostoloch (ale i v ich interiéroch) sa pochovávalo. Pochovávalo sa tam tzv. etážovite – tzn., že novšie hroby porušovali staršie. K narušovaniu hrobov tam teda začalo dochádzať okamžite potom, čo sa cintorín zaplnil. Čo v prípade relatívne malých – zvyčajne ohradených plôch, bolo relatívne skoro.“ My dodávame, že priemerne vzdelaný človek, znajúci aspoň trochu históriu Krásnohorského Podhradia, mohol vzniknutú situáciu a nález predpokladať a narušeniu spánku spravodlivých sa vyhnúť. Okrem dodržania ustanovení zákona tu predsa ide aj o niečo iné.

Doslov

Národné kultúrne pamiatky sú jednou z najhodnotnejších a najvýznamnejších súčastí hmotného kultúrneho dedičstva. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky je povinnosťou nás všetkých chrániť kultúrne dedičstvo, preto by ochrana pamiatok mala byť pre každého samozrejmosťou. A ochrana pamiatok sa nemôže odohrávať bez významnej a uvedomelej spoluúčasti vlastníkov a samospráv. Všeobecne platí, že každá pamiatka je, s ohľadom na jej vývoj a stav zachovania hodnôt,  jedinečná. Z tohto dôvodu musí byť posudzovaná individuálne, rovnako ako každý plánovaný zámer a zásah do nej.

Ak je požiar kultúrnej pamiatky pre obec mementom, toto narušenie hrobov by ním nemalo byť tiež? A opätovne vyvstáva aj ďalšia otázka: Dodržiavať zákon musí iba občan?

Zdroj: Krajský pamiatkový úrad, Košice

 

 

 

 

You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

Pridaj komentár