Kontext a priority obnovy mali zaznieť, podľa úvodných slov generálnej riaditeľky Slovenského národného múzea (SNM) dnes, počas tlačovej besedy (TB) o obnove hradu Krásna Hôrka.
Generálna riaditeľka začala otázkou: Čo vie verejnosť o obnove Krásnej Hôrky? Avizovaná beseda mala ambície priniesť pravdu a vniesť transparetnonsť do obnovy národnej kultúrnej pamiatky. Štatutárka SNM na úvod TB pripomenula, že je pýchou Gemera. Uviedla, že stále nie je zrekonštruovaný a zápasí s problémami ohľadne statiky krovov. Ukázala fotografie po požiari. Vysvetlila, že predtým, ako sa vôbec pustila do práce, najskôr musela zistiť čo sa stalo a prečo sa to stalo.
Tri kľúčové faktory, podľa Predajňovej, ktoré ovplvnili dĺžku trvania obnovy boli: 1. keby sa rekonštruovalo len to, čo poškodil požiar, za 3-5 rokov už by bol otvorený. 2. keby sa roku 2015 nezrodil zámer využiť požiar a urobiť komplexnú obnovu hradu a podhradia, tiež by bola obnova už ukončená. Súťaž vyhral , podľa Predajňovej rešpektovaný architekt Peter Kucharovič. Riaditeľka obvinila SNM, že nahradili Kucharoviča novým tímom mladých ľudí – zmenili zriaďovateľskú listinu SNM. Títo architekti podľa nej nemali autorizáciu a tvrdila tiež, že ich práce nie sú ukončené a popritom stáli daňových poplatníkov 2,7 milióna eur – na rozdiel od Kucharoviča, ktorý by to bol zvládol za 1,2 milióna a za dva roky. Tretím dôvodom neskorej obnovy je, že v roku 2016 „odovzdáva Pánis plnú moc riaditeľovi Múzea Betliar a následne jeho nástupkyni„. Ona túto plnú moc tiež mala, od novembra 2024 ale sa jej po pár týždňoch vzdala.
Andrea Predajňová počas tlačovej konferencie viackrát zopakovala, že projekčné oddelenie sa rozpadlo. Pravdou je, že projekčný tím bol jej predchodcom Antonom Bittnerom zrušený a architekti prepustení, posledný z nich v septembri tohto roka. „Buduje sa nový projekčný tím – prichádzajú noví ľudia, a to takí, ktorí majú skúsenosti s obnovou pamiatok. Bez projektantov sa nedá pokračovať v obnove. Aby tí, čo idú opravovať, mali podľa čoho opravovať“ – zneli ďalšie vyjadrenia.
K technikáliám uviedla nasledovné: „10 rokov sú neskolaudované strechy a krovy. Posunuli sa hrebenáče na strechách dolného hradu. Realizuje sa komplexný nový sanačný projekt v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou (STU) v Bratislave. Jej zástupcovia budú vykonávať aj technický dozor, budú chodiť aj na stavbu. Bonusom má byť, že od požiaru sa neposudzoval stav bášt, toto tiež vykonajú„. „Pokiaľ nemáte skolaudované strechy, nemáte hotové nič“ – niekoľkokrát zopakovala Predajňová.
Na hornom hrade sa neurobili žiadne rekonštrukčné práce. Projektovú dokumentáciu aktuálne posudzujú a dopĺňajú chýbajúce časti, riešia statiku, odvodňovanie a pod. Musia vyriešiť otázku logistiky – ako budú opravovať horný hrad, ako sa bude chodiť cez rekonštruované časti, ktoré môžu byť poškodené. Plus, musia vypratať suť z priestorov horného hradu. Rekonštrukcia sa robila nesystematicky zdol nahor.
Do hradu zateká, podľa Predajňovej. Parkovisko a prístupová cesta sú hotové – ráta sa ale s ďalšími výdavkami, lebo „to sa bude musieť nanovo opravovať„. Tiež budú poškodené opravené časti dolného a stredného hradu – počas ďalších prác.
Čo odznelo o MBM Group
V médiách sa podľa slov Predajňovej šíria rôzne špekulácie a klamstvá o pozastavení prác na obnove. Skonštatovala, že zhotoviteľ „Urobil cca 80% prác. Mali natiahnuť finálnu vrstvu na parkovisko a dokončiť prístupovú cestu, ktorú bude treba aj tak nanovo opravovať, keďže po nej bude chodiť ťažká technika„. „Máme za to, že zo strany zhotoviteľa, došlo k porušeniu zmluvy. Teraz budú SNM odovzdávať stavbu a SNM teraz skutočne zistí, čo spoločnosť MBM urobila a v akej kvalite„, doplnila. Odmieta špekulácie o zastavení prác. To sa však stane skutočnosťou, pokiaľ sa MBM obráti na súd. Ak do 30 dní súd stihne vydať predbežné opatrenie, práce sa úplne zastavia. A tiež, kým neprebehne regulérne odúčtovanie a odovzdanie stavby – čo pri stavbe takéhoto rozsahu môže trvať mesiace – zhotoviteľ stavenisko neopustí. Reálne teda nemôže pokračovať obnova. Nehovoriac o tom, že sa blížia zimné mesiace – to môže byť ďalšou pohromou pre hrad.
Podľa bývalej mamažérky obnovy, Eriky Šmelkovej, ak by zhotoviteľ riadne odovzával dielo – tak by musel medzi iným odovzdať záverečné správy z reštaurovania prvkov (kameň, drevo, povrch stien a fasád), čo je pomerne rozsiahla dokumentácia o priebehu reštaurovania v nadväznosti na výskumy z rokov 2019 – 2021 a tiež návrhy na reštaurovanie. Do záverečných správ je potrebné zdokumentovať všetky zmeny, dôvody, nové rozhodnutia a mnoho ďalších súvislostí. Takáto záverečná dokumentácia ešte musí ísť na schválenie krajskému pamiatkovému úradu (KPÚ).
„Okrem toho obnova hradu je verejnou prácou a zo zákona a aj podľa zmluvy musí zhotoviteľ pri odovzdávaní diela odovzdať plán užívania verejnej práce, ktorý má spracovať v úzkej súčinnosti s projektantmi obnovy. Ako to chce SNM zvládnuť bez projektantov?“ – pýta sa Šmelková
Plán užívania je tiež pomerne rozsiahly dokument s prílohami technických listov, manuálov, záruk, prevádzkových podmienok technológií, a to od drobností, ako bude fungovať osvetlenie, technológia, režim klímy, a vlastne aj celá prevádzka, aby dielo/verejná práca bola užívaná dlhodobo bez nedostatkov a porúch.
Zachráňme hrad Krásna Hôrka
Táto výzva sa zjavila na elektronickej tabuli za Predajňovou. Odteraz podľa nej budú robiť tak, ako sa malo to malo robiť od začiatku – systematicky a logicky. Buduje sa tím ľudí, pre ktorých bude obnova profesionálna výzva, osobná česť a záväzok voči sklamanej verejnosti. Týmto sa začala záchrana Krásnej Hôrky.
Záverom svojho prejavu vyzvala novinárov, aby sa vrátili k žurnalistike a všetkých, aby spoločne zachránili Krásnu Hôrku. Podotkla ešte, že sa podali trestné oznámenia a nie je vylúčené, že budú ďalšie pribúdať.
Tlačovej konferencie sa zúčastnil aj manažér obnovy Marian Remenár – nový hlavný inžinier obnovy hradu. Mesačne za svoju prácu má dostávatť vyše 11.000,- eur. Hovoril o sanácii strechy, pasportizácii objektov. Niektoré časti projektovej dokumentácie sú údajne navrhnuté nerealizovateľne, podľa Remenára. V odbornom stanovisku Erily Šmelkovej je uvedené však iné: „Projektová dokumentácia prešla schvaľovacím procesom od architektonickej štúdie až po realizačný projekt. V procese bola priebežne prerokovávaná s dotknutými orgánmi (KPÚ, OR HaZZ, Technická inšpekcia, atď.), vrátane interiérov a expozície. Stavebný úrad už vydal stavebné povolenie. samotné časti projektu – od architektúry, statiky, elektroinštalácie a mnohé ďalšie časti projektu sú opečiatkované autorizovanými stavebnými inžiniermi, ktorí zo zákona a v nadväznosti na svoju autorizáciu garantujú jeho realizovateľnosť“.
Záznam z tlačovej besedy nájdete na webe TA3: https://www.ta3.com/relacia/1012829/tb-slovenskeho-narodneho-muzea-k-rekonstrukcii-hradu-krasna-horka
Spracoval: kat, Foto: reprofoto TB, internet