V Krásnohorskom Podhradí všetci vedia, kde je Andrássyho obrazáreň. Vedia to však aj inde? Bohom a návštevníkmi zabudnutá secesná galéria stojí už viac ako sto rokov učupená a skrytá medzi rodinnými domami v dedinke pod hradom Krásna Hôrka. Jedna zo šiestich národných kultúrnych pamiatok v obci. Pritom vedľa nej je Františkin sad, povyše je stará škola, a kostol. Všetko dedičstco po rode Andrássyovcov. Všetko je od ruky, neoznačené, nezavedie vás k bývalémo námestiu a starému centru obce nijaké značenie, neoboznámia vás nijaké informačné tabule, že na pár desiatkach metrov štvorcových sú tu takéto skvosty.

Roland Neupauer to vie. A dávno pradávno už plánuje dostať tieto skvostné pamiatky do širšieho povedomia – do celého sveta.

Prečo sa k obrazárni doteraz choval macošsky jej správca, je diskutabilné. Galéria patrí pod Košický samosprávny kraj a na starosti ju má Banícke múzeum v Rožňave. To malo dosť svojich problémov a tak bola nešťastná obrazáreň tejto inštitúcii doteraz skôr na ťarchu.

Zmenilo sa tu však vedenie a práve s ním vstúpil do rokovania v dedinke pod hradom pôsobiaci výtvarník Roland Neupauer. Síce v Podhradí pôsobiaci ale mnohým neznámy. A momentálne aj trocha stratený a preto tajomný. Nie však nezvestný. Lebo celý čas tvoril a vystavoval a vymýšľal, ako spropagovať svoju srdcovku.

„Vystavovať v Andrássyho obrazárni bol môj dávny sen. Bývam neďaleko a tak som chodil okolo nej a keď bola otvorená, zakaždým som vošiel, aj keď som bol dnu už minimálne tisíckrát.“

Roland bude v secesnej stavbe vystavovať svoje diela už onedlho, otvorenie výstvavy sa bude konať

14.mája 2015, vernisáž začne o 17.00 pod názvom „POLOVODIČ“.

Prečo bol nezvestný a kde bol doteraz? Prečo nevystavoval vôbec v Krásnohorskom Podhradí?

„Vystavoval som, nie však doma. Nebol dôstojný priestor a nebolo to jednoduché. Bol som dlhý čas zatvorený v ateliéri a pripravoval som obrazy pre túto výstavu. Cítil som, že nadišiel konečne správny čas.„

V zabudnutej Andrássyho galérii tak uvidíte množstvo jeho nových obrazov, ostatné budú prekvapením. Pre nový priestor stvoril nové maľby. Tieto diela uzrú svetlo sveta a svetla prvýkrát tam, kde Dionýz Andrássy umiestnil svoje zbierky. Pred viac ako 100 rokmi! V nádhernom priestore, ktorý bol od počiatku elektrifikovaný a mal ústredné kúrenie. Dielo mníchovských architektov, od počiatku stvorené nielen aby lákalo krásou a obsahom, ale postavené nanajvýš účelne.

Minulý rok mal Neupauer dve výstavy v Rimavskej Sobote, jedno bienále a jednu s názvom „Tvar tvár“, dve výstavy v Rožňave, jednu v Košiciach „Pod prahom“. Nič však v mieste bydliska. „Som síce rodený Rožňavčan a aj keď tvorím v Podhradí, nie je mojím ťažiskovým výstavným priestorom. Mám snahu komunikovať v širších súvislostiach, v celoeurópskom kontexte.„

Podľa Rolanda bola blízka minulosť, aj miestna, poznačená viac politickým súbojmi, na kultúru sa nehľadelo. Bola spomínaná v predvolebných kampaniach a presadila sa v konzume. „Nikdy som nemal ambíciu pliesť sa do miestnych žabomyších vojen. Preto som si počkal na stabilizáciu situácie. Tým mám na mysli aj návrat Barcziho do rodného kraja i zmenu vedenia Baníckeho múzea v osobe Martina Kovácsa„.

„Nemám rád polovičaté riešenia, preto – nové obrazy a keď už vystavovať doma, tak v secesnej stavbe, ktorá je ojedinelá v Európe a je predurčená na prezentovanie kvalitného umenia. Nie som na kompromisy a na umelé riešenia„.

Aj na požiar hradu má svoj nekompromisný názor: „Len od dna sa dá odraziť.“ Preto kým otvoria hrad sústreďuje pozornosť širokej verejnosti svojou výstavou na dianie pod ním.

O obrazárni, v ktorej od mája vystaví svoje diela, hovorí s úctou a bázňou: „Chcem, aby sa do nej vrátil život. Moje diela sú iba prostriedok. Umenie, moje obrazy – to je druhoradé. Hlavné je prostredníctvom nich spropagovať secesnú stavbu, ukázať každému, kde je, zviditeľniť ju.„

A podnikol aj ďalšie kroky: „Nadviazal som kontakt aj Júliusom Barczim, viem, že plánuje ďalšiu výstavu, dlhodobejšieho charakteru. Som rád, že časovo nadviaže na moju.“ Nadšene hovorí aj o možnosti, aby bola zastrčená, zabudnutá a opustená storočná obrazáreň otvorená po celú sezónu. S lektorom a nie iba na telefonické objednávky, ako tomu bolo doteraz. To si nezaslúžia ani vystavené diela, ani Dionýz Andrássy, ktorý ju dal postaviť. Priestor je to tak ojedinelý a významný, že by chýr o ňom mal byť už dávno šírený.

Kurátorkou Rolandovej výstavy je Angelika Kolár – historička umenia rimavsko-sobotského múzea. Nové obrazy umelca ostanú po slávnostnom otvorení vystavené celý mesiac. Ak ale prídete na jej otvorenie, na atmosféru znovuobjavenej obrazárne a nových umelcových obrazov nezabudnete. Prečo to celé nazval POLOVODIČ, prečo je citovo fixovaný na budovu, ktorej zatvorené dvere ukrývajú tajomno, skoro to isté ako on sám vnútri, prečo stvoril nové diela práve teraz – to všetko sa dozviete, iba ak prídete na vernisáž 14.mája popoludní.

Foto: „Hrad s majákom“ – olej na plátne /autor:R.Neupauer/ – reprofoto, autor článku: www.zivotpodhradom.sk (kat)