Na marcovej schôdzi obecného zastupiteľstva sa okrem iného prerokovávala aj petícia obyvateľov proti predaju obecného majetku. Tú inicioval petičný výbor v zložení Jozef Görgei a Zoltán Molčan. Spustili ju v čase, keď vedenie obce začalo zvažovať predaj miestneho kempingu, na základe žiadosti organizátorov Gombaseckého letného tábora. Dokonca o potrebe urýchleného predaja presvedčovalo občanov prostredníctvom letáka, distribuovaného do domácností, či pomocou presvedčovacieho prejavu na zhromaždení dôchodcov. Nakoniec, v septembri, počas zasadnutia obecného parlamentu predaj zamietlo 7 poslancov z 9tich, schválili však dlhodobý prenájom. Nájomcu vyberú spomedzi záujemcov, ktorí sa budú o šancu verejne uchádzať. Petíciu spolu s hárkami, ktoré obsahovali 401 podpisov, odovzdali jej iniciátori v podateľni obecného úradu 25. januára 2016.

Bod programu marcovej schôdze – petíciu obyvateľov obce – uviedol starosta Peter Bollo (Most-Híd) nasledovne:
„Prečítam predslov“ – v preklade to bolo vysvetlenie petičného výboru, prečo samotnú petíciu spustili a znelo nasledovne: „Obecný majetok tvoriaci dedičstvo po našich predkoch však postupne stráca na objeme. Sme svedkami nekompetentných rozhodnutí malej skupiny osôb, presadzujúcej svoje záujmy, nehľadiac na záujmy verejné, ani budúcnosť obce Krásnohorské Podhradie, preto je našou povinnosťou chrániť zvyšný majetok vo vlastníctve obce.“
Starosta Bollo prerušil čítanie textu – „tu by som ja mal jeden komentár“ a analyzoval prečítané: „Jedná sa o hanenie a vieme z koho pera je to písané“ – vyjadrujúc tým, čo si myslí o nekompetentných rozhodnutiach a o tom, že majetok obce stráca na objeme.
Nikde ani zmienka o tom, že by verejný orgán prešetril petíciu z hľadiska náležitostí podľa zákona, či z hľadiska súladu alebo rozporu petície s právnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom.
Divadlo, podľa vopred pripraveného scenára Petra Bolla, pokračovalo. Popri prečítaní samotnej žiadosti, opäť pridal svoj komentár: „Konkrétne tieto listy vlastníctva nie sú vyšpecifikované, len ich určitá časť „. Ďalej ale pokračoval v čítaní, vymenovaní konkrétneho majetku, ktorý si občania neželajú predávať. Jednať sa má, podľa žiadosti o: celý areál pod hradom Krásna Hôrka s parkoviskom a s priľahlou trávnatou plochou, areál kempingu, trávnatú plochu známu pod názvom Királyrét, areál futbalového ihriska s budovami a priľahlou plochou, budovu bývalej žandárskej stanice (známejšej ako klub dôchodcov), budovu bývalého obecného úradu na ulici Lipovej 120 a budovu predchádzajúceho sídla obecného úradu na Rožňavskej ulici č. 12 .
„Neviem odkiaľ prišiel petičný výbor na to, či odkiaľ bral informácie, že táto nekompetetntná nemenovaná skupina plánuje predať tieto nehnuteľnosti, ja som o tomto nepočul“ – konštatoval Bollo. „Bavilo sa tu len o kempingu a o žiadnych iných nehnuteľnostiach nebola reč, čiže považujem túto peticiu za maximálne, maximálne zavádzajúcu pre občanov Krásnohorského Podhradia“ – spochybňoval ďalej žiadosť občanov starosta.
„A čo vieme tiež, z koho pera sa sa zrodila táto petícia a týmto chcem týmto ľuďom, ja chcem v každom pripade zagratulovať, ale ja nie som tu asi na to, aby som toto hodnotil“ – neprestával v monológu, hodnotiacom vôľu občanov a samotný obsah petície.
Následne sa spýtal prítomných poslancov, či majú pripomienky. Nikto sa neozval, pristúpil preto k hlasovaniu, po prečítaní ním sformulovaného uznesenia. Petícii bolo vyhovené, všetci poslanci súhlasili.
Dôvodom jeho neskoršej radosti, vyjadrenej aj úškľabkom, bola jednoduchá skutočnosť – uznesenie, ktoré poslanci schválili, nebolo identické s požiadavkou v petícii. Prečítal totiž len jej prvú časť, v ktorej sa hovorí o tom, že sa nebude „dlhodobo predávať majetok obce zapísaný na listoch vlastníctva č. 20, 21, 689, 1117, 1218, 1221, 1241, 1647, vedených Okresným úradom Rožňava, jeho katastrálnym odborom„. Konkrétne v návrhu uznesenia nevymenoval, čo si neprajú občania predávať. Na uvedených listoch vlastníctva má byť totiž zapísaný všetok majetok obce.
Už predtým nás rómsky vajda, zároveň poslanec obecného zastupiteľstva Ľudovít Gunár upozornil, že dostal od starostu priamu otázku „Iba sa ťa pýtam Lajoš, či vieš, čo si ty a aj celá tvoja família podpísali, lebo odteraz sa nebudú môcť predávať ani pozemky v osade„. (Bolo by vhodné si ozrejmiť postoj starostu v otázke vysporiadania pozemkov pod rómskou osadou.)

Rozprava k už schválenému bodu programu pokračovala, presnejšie, začala po prijatí uznesenia. Po odhlasovani súhlasu poslancov s „nepredajom“ sa vzápätí ozvala poslankyňa Kovácsová – „súčasťou zápisnice budú petičné hárky a petícia, kde je konkrétne vymenované, čo sa nebude predávať“.
„Veď všetky elvéčka“ (listy vlastníctva – pozn.) doplnil Bollo poslankyňu – „lebo neviem,  prečo to bolo konkrétne vymenované, všetky elvéčka, ked na elvéčku 1117 sa nachádzajú aj zastavané plochy a nádvoria v cigánskej osade…“
Kovácsová: „Tu je vymenované, čo nechceme aby sa predávalo, konkrétne, za to sme hlasovali a nie pozemky v rómskej osade.“ „Nie, mám elvéčka“ – kontroval jej Bollo. „Tieto listy vlastníctva nie sú vyšpecifikované, len ich určitá časť.“ – oponoval ďalej Kovácsovej. Do slovnej prestrelky sa zapojil aj poslanec Gunár: „keď som si čítal peticiu, ja som myslel, že nebudeme predávať to čo tu je a nie pozemky. Keď je napísané, že areál pod hradom, tak celý areál pod hradom.“
Celú debatu, podobajúcu sa skôr na divadelnú skúšku, starosta zaklincoval vetou: „Tak potom berme pticiu ako neuznanú.“
Ak sa štatutár obce, ktorý počas posledných 5tich rokov viedol každé jedno rokovanie obecného zastupiteľstva, nevyzná v rokovacom poriadku, ani zákonoch – to by bol najmenší problém, ale ak verejne vyhlási, na základe svojej neznalosti, aby „sme to brali, ako by sa to nestalo“ – je to zrelé na úvahu, prečo tomu tak je.  Prečo zákony, predpisy a rokovací poriadok neovláda? Neriadi sa ani inokedy zákonmi a predpismi? Zákonodarný zbor obce považuje iba za štatistov, ktorých existenciu pri výkone svojej moci musí trpieť? Ak neberie vážne rokovací poriadok, štatút obce, zákony a predpisy, čo všetko ešte neberie vážne?

Dialóg o schvaľovaní pokračoval ďalej
Člen petičného výboru Görgei sa spýtal, čo je na ďalšom LV, pod číslom 22, Bollo začal hľadať, Görgei doplnil otázku konštatovaním: „nemusiš hľadať, toto je odpoveď na to, že si sa pripravil s listom vlastníctva č. 1117, preštudoval si si len 1117tku, kde vieš, ze sú tam zapísané rómske pozemky„.

Fraška naberala na obrátkach:

Bollo: „mal si konkrétne vyšpecifikovať parcely a nielen elvéčka„.

Z obecenstva sa ozval ďalší občan: „tak netreba dať hlasovať!“

Bollo: „nie, ešte som nedal hlasovať„.
Katona Görgeimu: „mal si uviesť konkrétne čislo parcely, ja to tak chápem. Konkrétne v tých bodoch si len toto uviedol ale konkrétne si tam mohol uviesť potom všetko“ – vyvracajúc takto prvú časť súvetia druhým.
Otázka z obecenstva pre starostu: „Prečo nepožiadal petičný výbor o doplnenie či odstránenie chyby?“ (Ostala bez odpovede.)
Kovácsová: „mal si možnosť vyzvať petičný výbor na doplnenie ako orgán obce, neviem či si to urobil„.
Bollo: „Adresovaná petícia nie je mne, ale zastupiteľstvu obce Krásnohorské Podhradie„. (Znelo ako dôvod, že síce porozumel petícii po svojom, ale neoveril si u petičného výboru, či porozumel.)
Kovácsová – „netreba tu zavádzať ľudi„, Bollo: „ja nezavádzam ľudi, nemyslim si že ja zavádzam, tu nikto nič nechce predávať, tu sa manipulujú informácie„.
„Už je to jedno ako, je to schválené, je to jedno, je to v poriadku. Je vyhovené petícii.“ – znel konečný verdikt starostu.

Vyhovelo sa petícii, či Bollovmu scenáru?

Vôľa voličov a svojvôľa Petra Bolla (nie starostu, lebo ten má jednať podľa zákona) sa už druhýkrát dostala do konfliktu (prvá bola kauza vysielač pod hradom). Ak občanom nezáleží na tom, ako starosta, resp. súkromná osoba na stoličke starostu vybavuje ich petície, mali by ich prestať podávať . Pretože vyhovenie či nevyhovenie vôli občanov má svoju zákonnú postupnosť. Tá sa v Krásnohorskom Podhradí nedodržuje.

Prečo sa Bollo nevyzná v rokovacom poriadku (?):
Nespočetne veľakrát počas výkonu funkcie starostu Petrom Bollom došlo k situáciám, ktoré dokazovali, že štatutár obce rokovací poriadok neovláda. Na videozáznamoch zhotovených počas zasadnutí zastupiteľstva by sa dalo nájsť dôkazov neúrekom. Videozáznamy sú však neverejné a starosta/obec ich neposkytuje ani na základe infožiadostí.

Jeden príklad za všetky:
Na júnovom zasadnutí obecného zastupiteľstva, v roku 2012 sa hlasovalo o zvýšení Bollovho platu, dvakrát, on sám chcel, aby sa hlasovalo aj tretíkrát, v duchu hesla „hlasujme, kým to neschválime“.
Prvé hlasovanie: hlasovalo sa súčasne za základnú mzdu aj 9 %-né zvýšenie, za návrh boli traja poslanci, proti taktiež traja, dvaja sa zdržali.
Druhé hlasovanie prebehlo po upozornení jedného z poslancov, že tak ako po iné roky, má sa hlasovať osobitne o mzde a osobitne o jej navýšení.  Za základný plat (každoročná úprava, valorizácia) zdvihli ruky všetci poslanci. Za jeho zvýšenie o 9 % tentokrát zahlasovali štyria, proti boli dvaja a zdržali sa tiež dvaja, vznikla pre Bolla, z jeho uhla pohľadu patová situácia 4 proti 4.
Keďže počet hlasov za zvýšenie a zvyšných (nesúhlasných i zdržaných) bol rovnaký,  starosta obce navrhol hlasovať po tretíkrát, držiac sa ľudovej múdrosti „do tretice všetko dobré“. Od tohto zámeru upustil až po upozornení, že už dvojitým hlasovaním o tej istej veci bol porušený rokovací poriadok a aj po konštatovaní, že počty dávajú najavo, že zvýšenie neprešlo.

Doslov: petičný výbor už obdržal od obecného úrad písomnosť, v ktorej sa píše, že ich žiadosti bolo vyhovené v plnom rozsahu. (Naozaj?) Zápisnica zo zasadnutia hotová ešte nie je, teda ani podpísaná overovateľmi. Tými sú poslušný zástupca Ľudovít Baffy a nespokojný Ľudovít Gunár. Druhý menovaný si pravdepodobne v tomto prípade dá pozor, či starostom sformulované uznesenie o nepredávaní obecného majetku overí a tým potvrdí jeho platnosť.

Odpoveď z obecného úradu: