Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, slovenský Taj Mahal, posledné miesto odpočinku grófa Dionýza Andrássyho a jeho neurodzenej manželky Františky Hablawtzovej sa zatvára. Secesnú stavbu zo začiatku 20. storočia, klenot medzi pamiatkami, unikátne dielo, národnú kultúrnu pamiatku, ktorú samotný gróf sprístupnil verejnosti v roku 1904, zatvára generálna riaditeľka Slovenského národného múzea (SNM) Andrea Predajňová.

V Krásnohorskom Podhradí je 5 národných kultúrnych pamiatok. Hrad Krásna Hôrka je zatvorený 13 rokov, kvôli požiaru (a dlhotrvajúcej a problémovej obnove), Mauzóleum bude zatvorené od 1. novembra 2025. Od roku 1904 nebolo zatvorené pred verejnosťou, snáď iba s výnimkou vojnových rokov. Je na posúdení tej istej verejnosti, či je škandalóznejšie samotné zatvorenie tejto historickej pamiatky obrovského významu alebo dôvod zatvorenia – oficiálne ide o šetrenie. Ozajstným dôvodom je prepustenie pracovníčky, ktorá v ňom pôsobila ako lektorka.

Je všeobecne známe, že pod rúškom šetrenia sa odvolávajú riaditelia kultúrnych inštitúcií, prepúšťajú sa odborníci, ktorí roky svojho profesionálneho života venovali múzeám, dokonca rušia múzeá, všetko bez uvedenia dôvodu. Je otázne, či sa niečo v SNM ušetrilo, ak muselo zaplatiť státisíce za odstupné, obrovskému množstvu vyhodených zamestnancov kultúrnych inštitúcií naprieč Slovenskom. Na väčšinu miest a postov po prepustených sa dosadzujú nové nekompetentné spriaznené osoby, logicky tým k šetreniu nedochádza. Takúto nehoráznosť si však doteraz nedovolil nikto, dokonca ani vedúci služobného úradu ministerstva kultúry, aj keď nie je vylúčené, že nápad zavrieť brány Mauzólea pochádza z jeho hlavy.

Nedomyslený krok môže mať nedozierne následky. Pomyslel autor tohto “konsolidačného nápadu” na to, že neustála prítomnosť lektora, resp. pracovníka múzea mala svoj zmysel a bola aj z hľadiska bezpečnosti potrebná? Vzácna pamiatka, ležiaca “od ruky” sa môže stať lákadlom pre zlodejov.

Múzeá, galérie a sprístupnené historické pamiatky nie sú biznisom. Sú tu preto, aby sa návštevníci vzdelávali, nie sú zárobkovou činnosťou ale verejnoprospešnými inštitúciami.

Z peňazí grófskej rodiny Andrássyovcov sa udržiaval strážny dom, ktorý je situovaný oproti Mauzóleu, cez cestu, tak, ako si to Dionýz prial. V strážnej budove do polovice 20. storočia stále pobýval správca, ktorý sa staral o mauzóleum, priľahlý park, fungoval v pokladni, t.j. do roku 1944 financovali jej chod i prevádzku Mauzólea Andrássyovci. Okrem toho, gróf založil aj tzv. omšovú základinu, ktorá mala slúžiť pre potreby každoročnej zádušnej omše na počesť Františky.

Miesto odpočinku posledného mužského potomka mladšej vetvy Andrássyovcov Dionýza a jeho manželky Františky bolo už krátko po postavení považované za jedinečnú architektonickú pamiatku, ktorú do svojej správy prevzalo v roku 1905 uhorské ministerstvo kultúry a vzdelávania. Stavba bola postavená za jeden rok a podľa súdobej tlače stála ohromujúcu sumu: milión vtedajších korún.

Mauzóleum bolo postavené v rokoch 1903-1904 podľa projektov mníchovského architekta Richarda Berndla a jeho výzdobu vytvorili sochár Max Frick a maliar Karl Throll. Okolo stavby sa nachádza 4,5 hektárový park a vzadu, za mauzóleom, je pochovaný verný pes grófskeho páru Tascherl (1890-1910)- na hrobe jazvečíka sa nachádza pieskovcový pomník so sochou psíka od Hansa Bauera.
Navštíviť ho budete môcť o pár dní už len virtuálne: https://www.youtube.com/watch?v=_Vq9y_3fiqg
Doteraz bolo, počas zimnej sezóny (od októbra do marca), denne otvorené, okrem pondelka od 8.30 do 16.00.

V nedeľu, 26. októbra 2025 o 16.00 sa bude konať každoročná zádušná omša na pamiatku grófky Františky.

Autor: kat, Zdroj: Historická revue, Zdroj informácie: SNM, Bratislava