Na stredajšom zasadnutí obecného zastupiteľstva predniesol starosta obce správu o výstavbe pod hradom Krásna Hôrka. Snažil sa presvedčiť prítomných pobúrených občanov, že musel územné rozhodnutie podpísať, necitoval však paragraf stavebného zákona, ktorý mu to vyslovene prikazuje. Nevysvetlil ani to prečo svoj podpis tajil viac ako rok a ani to, či sa podpis pod povolenie dostal 14 .januára 2014, alebo bol v tom čase v zahraničí. Prakticky by to znamenalo, že v čase dovolenky, či nemoci – teda neprítomnosti na úrade –  podpisoval rozhodnutie ako súkromná osoba a tým sa podpis stáva sporným a aj nadobudnutie právoplatnosti dokumentu.

Na svoju obhajobu pred rozhnevanými občanmi, počas zasadnutia obecného zastupiteľstva, použil niekoľko argumentov, tie však naznačovali, že vina je inde – v investorovi, ktorý ho obišiel, v pamiatkovom úrade, ktorý stavbu pripustil, v zákone, ktorý mu nedovolí rozhodnúť podľa jeho svedomia. Tajiť nielen pred verejnosťou ale aj bývalým zastupiteľstvom celé konanie aj rozhodnutie mohol, lebo, ako sa vyjadril: „obecné zastupiteľstvo sa k takýmto úkonom vôbec nevyjadruje, keďže ide o prenesený výkon štátnej správy.“ To o štátnej správe  je síce pravdou, ale ak by chcel učiniť zadosť svojim predvolebným sľubom, aj tým spred 4 rokov, potom svojich najbližších spolupracovníkov informovať mohol. Aj preto, lebo nejde o jeho prvé zakopnutie a nepochopenie ustanovení stavebného zákona, stačí spomenúť rómsku osadu, vodovod v rímskokatolíckom kostole, búranie poslednej stavby bývalého majera alebo neodborné zásahy do pamätihodností.

Zákon však hovorí o niekoľkých zásadných pravidlách: podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí. Záväzná časť toho krásnohorského vylučuje výstavbu v ochrannom pásme kultúrnej pamiatky. A vydať územné rozhodnute v rozpore s vlastným územným plánom nie je šťastným riešením. Na územné aj stavebné konanie sa vzťahujú aj základné pravidlá konania, o ktorých hovorí správny poriadok, napr. zrozumiteľne a včas informovať verejnosť (na úradnej tabuli, na internete) o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré môžu byť predmetom záujmu verejnosti.

Zo štúdie VIA IURIS o účasti občanov v územnom a stavebnom konaní vyplýva, že účastníkom je aj ten, komu také postavenie vyplýva z osobitných predpisov. V prípadoch, ako je tento, s možným vplyvom na zdravie a životné prostredie, uvádza zákon aj „zainteresovanú verejnosť“. Tou môže byť fyzická či právnická osoba, občianska iniciatíva, občianske združenie či mimovládna organizácia, ak však podajú v priebehu procesu svoje stanovisko podľa § 24 až 27 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. To by však musela byť verejnosť o zámere stavať najprv informovaná.

Názor autorov manuálu z dielne VIA IURIS, ktorý sa ťažko presadzuje v praxi, je ten, že účastníkom je aj ten, kto tvrdí v súlade s ustanovením § 14 (ods. 1) správneho poriadku, že môže byť vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. No a pri opomenutí niektorého z povinných účastníkov môže byť výsledkom, v krajných prípadoch aj obnovenie celého konania. Otázne je, či štatutár obce, ktorý je zároveň  najvyšším výkonným orgánom obce a ktorý rozhoduje v mene obce v územnom aj v stavebnom konaní, netajil všetky okolnosti a správne konanie o stavbe práve z toho dôvodu, aby nebolo možné podať odvolanie na príslušný orgán, ktorým je krajský stavebný úrad. Tak či onak, s krížom po funuse či nie, členovia petičného výboru by sa mali rozhodnúť, či sa predsa na tento odvolací orgán neobrátia s podnetom.

Pred stredajším zasadnutím zastupiteľstva žiadali dve tretiny poslancov správu a vysvetlenie. Počas zasadnutia sa ho dožadovali aj prítomní občania. Zodpovednosť je stále nejasná, pre viacerých občanov však jednoduchá a zrejmá – nie je podpis, nie je problém. Štatutár Peter Bollo viackrát zopakoval, že územné rozhodnutie musel podpísať, nevedel však uviesť paragraf, ktorý mu to to prikazuje. Uvádzame niektoré z jeho vyjadrení:

– postupoval som podľa zákona, rozhodnutie som musel podpísať

– na budove školy som to nechcel, nepriali sme si to na obecnom pozemku a znehodnotilo by to stavbu školy (spoločnosť mienila umiestniť vysielač sprvoti na strecha budovy základnej školy, rokovania začali prebiehať koncom roka 2012 – pozn.)

– ja som ich odbil (Nevitel -firmu zastupujúcu Telekom- pozn.), oni oslovili pozemkový fond, s ním zrejme uzatvorili nájomnú zmluvu a priviedli to nejak do tej fázy, že mohli požiadať o stavebné povolenie

– najviac zainteresovaný by mal byť pamiatkový úrad (ten označil stavbu za prípustnú – pozn.)

– my nie sme majitelia pozemku, nie sme účastníkmi v konaní

– počul som, že určití ľudia hromžia, ja osobne som tiež proti

– obecné zastupiteľstvo sa k takýmto úkonom nevyjadruje

– aj v Rožňave na blokoch sú umiestnené vysielače

– žiarenie? máme počítače, mobily…

Niekoľkokrát zdôraznil, že ako súkromná osoba je tiež proti výstavbe. Keďže členovia petičného výboru vrátane poslanca Štefana Kúna boli na zasadnutí prítomní, petičné hárky im podpísali všetci novozvolení poslanci a na dôkaz svoji tvrdení pridal svoj podpis aj Bollo. Ďalšou zaujímavosťou v celom spustenom protestnom konaní je skutočnosť, že Dávid Baffi – člen petičného výboru, jeho otec a sesternica, sa stali členmi stavebnej komisie. Strýko spomínaného člena výboru bol dokonca poverený zastupovaním starostu, budú mať teda veľkú šancu chyby napraviť. Nový zástupca Ľudovít Baffy je podľa starostu najskúsenejším, v zastupiteľstve, keďže je dlhoročným poslancom. Je faktom, že v poslaneckom zbore je už od deväťdesiatych rokov, mohol by teda štatutárovi poradiť, ako zo zložitej situácie vybŕdnúť. A ako trefne poznamenal jeden z prítomných občanov, činiť by sa mohol aj obecný právnik, odmeňovaný mesačným paušálom.

Jeden z podpisov „súkromnej osoby“, označený šípkou:

Zdroj: Via  Iuris, Foto: ŽpH

Argumenty  starostu a rozprava, vypočujte si v priloženom videu:

Autor: zivotpodhradom.sk (kat)