Krásnohorské Podhradie sa stane modelovým príkladom toho, ako sa usporiadajú vlastnícke vzťahy medzi Rómami a pôvodnými majiteľmi pôdy pod osadou. Vládny splnomocnenec pre rómske komunity už dávnejšie potvrdil, že vlastníkom sa ponúknu náhradné pozemky a celý proces sa zastreší formou jednoduchých pozemkových úprav. V Podhradí už bola – bez veľkých ovácií – vypísaná verejná súťaž, peniaze sú na účte obce, konečne je známy aj víťaz verejného obstarávania. Osada pod hradom bude pilotným projektom a vzťahy medzi vlastníkmi nelegálne postavených domov a majiteľmi pôdy sa majú upraviť a dať do poriadku do konca roka 2015.

Čo sa udialo pred požiarom hradu a príchodom splnomocnenca Petra Polláka:

Nápad s pozemkovými úpravami a sceľovaním rozdrobenej pôdy nie je ničím novátorským. „Riadne – veľké“ pozemkové úpravy (hradené zo štátnych zdrojov a z fondov únie), realizované v rokoch 2003 – 2008, na základe pokynu od vtedajšieho vedenia Podhradia stanovili hranicu pozemkových úprav mimo rómskej osady. Dôvodom bolo, že pozemkové úpravy neriešili kategóriu pozemkov „zastavané plochy“. Pozemky, na ktorých stojí a stála rómska osada, však boli v tom čase vedené ako trvalý trávnatý porast/poľnohospodárska pôda, de facto tak mali súčasťou úprav ostať.

Obec sa neskôr, na základe zákona z roku 2003 stala aj príslušným stavebným úradom a ten mohol roky sa ťahajúcu ošemetnú situáciu začať riešiť z vlastného podnetu. Koncom roka 2008 obec pristúpila k riešeniu situácie navrhnutím jednoduchých pozemkových úprav /JPÚ/, ktoré riešili problém s vysporiadaním pozemkov tak, že vlastníkom sa ponúkla náhradná pôda podobnej bonity, resp. vlastníci mali pôdu pod rómskymi obydliami odpredať  za cenu stanovenú oficiálnym cenníkom za m2.

V priebehu rokov 2009 a 2010 Obvodný pozemkový úrad v Rožňave viackrát vyzval obec, aby zabezpečila, resp. zdokladovala finančné zdroje, z ktorých mienila JPÚ financovať a aby vykonala verejnú súťaž, týkajúcu sa určenia zhotoviteľa JPÚ – v tom istom období boli vlastníci pozemkov oslovení pozemkovým úradom, aby vyjadrili súhlas, resp. nesúhlas s JPÚ.

Do konania vstúpili vlastníci, ktorí s navrhnutým spôsobom úprav  nesúhlasili, a spísali petíciu. Hovorcami petičného výboru sa stali Štefan Szaniszló ml. a Imrich Lázár, samotnú petíciu doručili v júni 2009 na Obecný úrad v Krásnohorskom Podhradí, v nej žiadali obec, aby začala vo veci neodkladne konať . Obecný úrad, na čele so Štefanom Szarkom (bývalý starosta) vrátil petíciu, nevybavil ju v súlade s dobou, určenou na správne konania, petičný výbor podal sťažnosť na príslušné inštitúcie, vrátane prokuratúry.

V apríli 2010 bol na obecný úrad doručený list od vtedajšieho splnomocnenca vlády – Dušana Čaploviča, v ktorom uvádza, že finančné prostriedky na JPÚ nie sú a nebudú obci poskytnuté a že problém s rómskymi osadami v SR sa bude riešiť osobitým nariadením vlády. V máji 2010 bolo prípravné konanie vo veci zastavené. Až v roku 2010 starosta Szarka zakázal akúkoľvek ďalšiu výstavbu v rómskej osade. Obydlia však pribúdali naďalej.

Pozemkové úpravy by to mali konečne vyriešiť:

A tu prichádza na rad vládny splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák. Po vyhrotení problému s pozemkami, po požiari hradu Krásna Hôrka, po darovaní časti pozemkov v osade Marianovi Kotlebovi a po jeho návštevách spojených so snahou upratovať a búrať, prináša riešenie formou zámeny pozemkov.

Pozemkové úpravy sú nástrojom usporiadania pozemkového vlastníctva, pomocníkom pri sceľovaní rozdrobených majetkov. Ich podstatou je sceľovanie, parcelácia, usporiadanie a rozmiestňovanie druhov pozemkov a s tým súvisiaci výkon právnych, terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, protieróznych, ekologických a iných opatrení s cieľom zlepšiť mnohokrát poľnohospodársku výrobu, zlepšiť  životné podmienky a hlavne usporiadať vlastnícke vzťahy na upravovanom území. Projekty pozemkových úprav zároveň rešpektujú prírodné pomery a technické obmedzenia. V prípade krásnohorskej osady, resp. rómskych osád ani nejde tak o sceľovanie rozdrobenej pôdy. Málokto z vlastníkov pôdy pod hradom vlastní kus pôdy tu a kus opodiaľ. Skôr ide o množstvo vlastníkov podielu v jednej parcele, ku ktorámu došlo dedením pôdy. V prípade osád ide zväčša o výmenu pôdy za náhradnú, aby sa rómske obydlia nemuseli búrať a aby sa ľudia v nich bývajúci nemuseli sťahovať, vyháňať z miest, ktoré obývajú roky. (Všetko o pozemkových úpravách nájdete tu.)

Aktuálne:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyhlásilo „Výzvu na predkladanie žiadosti na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenia mimoriadne nepriaznivých situácií rómskej komunity“. Termín jej uzávierky bol 14. apríl 2014. Podporovaných aktivít bolo viacero, medziiným aj podpora vysporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú obydlia marginalizovaných rómskych komunít. Na podnet vajdu Ľudovíta Gunára, poslanca Róberta Darvaša a rómskeho výboru, ktorí Petra Polláka kontaktovali, im regionána kancelária splnomocnenca pomohla s vypracovaním projektu a žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Úrad vlády dokonca zorganizoval v Košiciach, Spišskej Novej Vsi a Zvolene informačné stretnutia o výzve a podmienkach, ktoré v nej boli výzve stanovené.

Už 7. mája sa na Obecnom úrade v Krásnohorskom Podhradí uskutočnilo stretnutie zástupcov pozemkového fondu, predstaviteľov ministerstva pôdohospodárstva a kancelárie rómskeho vládneho splnomocnenca a taktiež predstaviteľov obce – starostu Petra Bolla, poslanca Róberta Darvaša a vajdu Ľudovíta Gunára. Rokovanie bolo neverejné a čiastočne tajné a podľa uniknutých informácii sa počas neho hľadali možnosti výmeny pozemkov v osade za náhradné.

28. mája bola na internetovom portáli obce zverejnená výzva na predkladanie ponúk na poskytnutie služby s názvom „Usporiadanie vlastníckych vzťahov prostredníctvom JPÚ v rómskej osade Krásnohorské podhradie“ (áno,  Podhradie s malým p – poznámka redakcie), lehota na predkladanie ponúk uplynula 5. júna 2014 o 12.00. Cena predmetu zákazky nesmela prekročiť 19.800,- eur.

Celý tento proces má však háčik, resp. je ich viacero:

– výzva nebola zverejnená (nestihla byť?) na verejnej tabuli a zákon hovorí, že obec by mala zabezpečiť nepretržitý prístup verejnosti k úradnej tabuli a oznamom na nej. Zverejnenie na internetovej stránke je len doplnkovou službou, ktorú je obec povinná uplatniť v prípade, ak ju má zriadenú. Podmienkou účinnosti (výzvy, VZN a pod.) je jej/jeho vyvesenie na úradnej tabuli, nie na internetovej adrese.

– viackrát sme žiadali o zverejnenie informácie, kto bude pozemkové úpravy realizovať , kto prispeje k vyriešeniu roky vlečúceho sa problému, kto pomôže zmierniť napätie medzi vlastníkmi a osadníkmi – mailom (20.8, 21.8., 3.9. aj 4.9.), ústne na zasadnutí poslancov (14.8.) a nakoniec, keďže sa nedalo inak, aj písomne v podateľni obecného úradu (10.9.).

Dlho utajovanej informácie sme sa dočkali: Obec zaslala výzvu na predloženie ponúk trom „záujemcom“ : firme „Ing. ALexander Beláz – Geodézia BELÁZ, 076 52, Malý Horeš 414„, spoločnosti „SKARABEUS-V.Raškovce, s.r.o., 072 17, Veľké Raškovce“ a do tretice „EuroGeo-CADaster-u, s.r.o., Czambelova 2, 041 00, Košice„.  Predmetom tajomstva bol víťaz, EuroGeo-CADaster. Dôvod môže byť v informácii, ktorú sme zistili už dávnejšie. Na obecnom úrade i v teréne – v rómskej osade – je čoraz častejšie vídať Ing. Slavomíra Zubriczkého, v rokoch 2010-2012 riaditeľa Pozemkového úradu v Rožňave za Most-Híd, toho času zamestnanca stavebného odboru Mestského úradu v Rožňave. Keďže ani on, ani firmy jeho príbuznej (Geotron a Agro Hačava s.r.o.) nie sú spôsobilé vykonávať jednoduché pozemkové úpravy, nemajú ich medzi svojimi činnosťami, všetci zainteresovaní v tomto „obchode“ potrebujú niekoho, kto projekt zastreší. Geodeti musia mať aj certifikát na vykonávanie pozemkových úprav a ich projektovanie, osvedčenia vydáva ministerstvo pôdohospodárstva. A tak, aj keď je zmluva uzavretá s firmou na túto činnosť spôsobilou, práce samotné bude zrejme vykonávať subdodávateľ. Vyzerá to, že výherca súťaže bude iba „udierať“ okrúhlou pečiatkou., tak ako možete vidieť na snímke. Jedná sa o akési „odobrenie“, resp. posvätenie celej nepríjemnej výmeny pôdy.

Niekorí z bývalých (ale i súčasných) zamestnancov obecného úradu nemajú až takú krátku pamäť a spomínajú udalosti z čias bývalého starostu. Títo potvrdzujú, že na obecnom úrade, či už v archíve alebo v zásuvke starostovho písacieho stola, leží ponuka na  realizáciu jednoduchých pozemkových úprav aj s vyznačenými pozemkami na výmenu pre vlastníkov, z roku 2008. Cena za realizáciu sa mala v tých časoch pohybovať  okolo 207.000,- Skk + DPH, čo by v súčasnosti činilo niečo vyše 8.000,- eur. Keď sme robili prieskum, zistili sme, že pri dnešných cenách by sa suma za 12 hektárov úprav (o ktoré sa v krásnohorskej osade jedná) pohybovala medzi 10.000 – 12.000 eurami (!).

Na účet obce už pred pár týždňami došla okrúhla suma určená na tento projekt – 30.000. V zmluve sa dokonca ako predmet, na ktorý majú byť použité, spomína havarijná situácia – technické a administratívne práce spojené s usporiadaním vlastníckych vzťahov. 7.000 sa môže použiť na úhradu bežných výdavkov, 23.000,- je zas účelovo viazaných na realizáciu projektu.

Na poslednom, augustovom zasadnutí obecného zastupiteľstva sa starosta Peter Bollo (Most-Híd) nechal počuť, že nemá nič písomne podložené a sľuby prezentovať nemôže. Zároveň však prezentoval výhodnosť pozemkových úprav  a dosť vehementne ich obhajoval. To, kto ich bude vykonávať, neprezradil, údajne nevedel presný názov firmy. Predseda finančnej komisie Katona (nez.) na margo úprav vlastníckych vzťahov v závere tohto zasadnutia poznamenal, že ak vlastníci veria v ich realizáciu,  ich viera sa rovná science fiction.

Doslov:

O tom, či budú majitelia s pozemkovými úpravami súhlasiť, či považuje aj úrad vlády sumu za pozemkové úpravy za premrštenú, či je verejné obstarávanie v poriadku, či budú môcť vlastníci namietať a ako – o tom všetkom sa dočítate v pokračovaní, po obdržaní odpovedí z kancelárie splnomocnenca.

Foto: podsizalietat.sk