Mesto Rožňava vypovedalo 17. júla 2013 zmluvu s obcou Krásnohorské Podhradie o spoločnom obecnom úrade, uzatvorenú pred desiatimi rokmi. V rámci preneseného výkonu štátnej správy fungoval v Rožňave aj stavebný úrad pre obec. Stavebný odbor začal v obci pracovať 1.decembra a v rámci prebratej agendy sa do obce pod hradom vrátilo 53 nevybavených žiadostí, z ktorých 50 sa týkalo a týka nelegálne zastavaných pozemkov v rómskej osade.

Keďže tento stav i jeho pretrvávanie majitelia pôdy pod čiernymi stavbami predpokladali, iniciovali hneď po odhlasovaní výpovede, ešte pred jej doručením, petíciu proti zbytočným prieťahom v správnych konaniach. Signatári Šefan Szaniszló, Juraj Bernáth, Imrich Lázár, Zoltán Gášpár a Helena Dobošová pozbierali pod text samotnej petície vyše 140 podpisov. Rozhodli sa ich odovzdať, 9. augusta. V tom čase už plynula výpovedná lehota, počas ktorej žiadosti mal ešte vybavovať príslušný odbor na rožňavskom mestskom úrade a tak petičné hárky putovali do okresného mesta. Po tom, ako sa viac ako 30 dní nič nedialo, odpoveď 13. septembra minulého roku urgovali. A 17.-teho sa jej dočkali. A nie hocijakej: treba opraviť formálnu chybu, ináč sa petíciou nemožno zaoberať. Chyba v podaní mala byť jediná: ako adresát bol uvedený obecný úrad i štatutár obce Krásnohorské Podhradie. A starosta obce usúdil, podľa odpovede, že nie je príslušným orgánom, ktorý sa mal vecou zaoberať. Síce po uplynutí zákonnej lehoty, ale chybu objavil.

Podľa zákona o petičnom práve, ak petícia nemá predpísané náležitosti, príslušný orgán verejnej správy bezodkladne vyzve osobu, ktorá ju podala, aby odstránila nedostatky s poučením o následkoch ich neodstránenia.

Petícia je teda odložená ad acta, viac ako rok. Čo s ňou – opraviť ju?  a ako? vyžiadať späť od obecného úradu či od jej štatutára, ak bola doručená, ako hovorí, jemu? Dá sa vôbec na ňu reagovať? Má zmysel naťahovať sa o vôľu vyše 140tich občanov, ktorí svojim podpisom potvrdili, že súhlasia s výzvou úradom? Alebo to nie je dostatočné množstvo vlastníkov? Či o vôľu vlastníkov pôdy v osade sa má postarať vláda a jej splnomocnenec Peter Pollák, lebo ide o Rómov, ktorí tam bývajú? Aj keď sa v tomto prípade nejednalo o samotné stavebné konanie ale o spôsob vybavenia petície? Presnejšie nevybavenia.

Je známe, že riadne a včasné vybavenie alebo prešetrenie petície orgánom verejnej správy prispieva k posilneniu dôvery občanov k tomuto orgánu a to nielen v prípade keď orgán petícii vyhovie ale aj v prípade ak jej síce nevyhovie ale riadne a presvedčivo odôvodní a presvedčí toho, kto ju podal o zákonnosti a vhodnosti svojho postupu. Ako veľmi je naštrbená dôvera tých, ktorí ju podpísali? Alebo tých, ktorí podali iné, ale sa neobrátili na vyššie správne orgány po nevybavení alebo nesprávnom vybavení?

Spýtali sme sa Štefana Szaniszlóa, čo na spomínaný postup hovorí: „Na tomto prístupe vidno, ako sa obec stavia k svojim občanom.“ Vysvetľuje: „ V marci 2011 som obdržal prvý list, kde bolo napísané, čierne na bielom, že štatutár obce má pokračovať v konaní o odstránení nelegálnych stavieb. V máji tohto roka mi starosta potvrdil (prisľúbil), že bude spoločne s rožňavským úradom v konaní o odstránení 50tich stavieb pokračovať. V praxi to však znamenalo iba to, že obec Rómom, ktorí si obydlia nelegálnym spôsobom postavili, rozoslala výzvy. Väčšina ich neprevzala.“

Pokračuje opisom toho, ako sa v tomto boji s veternými mlynmi cíti: „Ja dodržiavam postupnosť, oslovujem úrady, od najnižšej inštancie po najvyššiu. Čo mám povedať vtedy, ak mi odpíšu, že mám pravdu a určia, že niekto si má splniť svoju povinnosť a ten nekoná.“ Chce, aby si kompetentní uvedomili, že ak si nebudú robiť poriadne svoju robotu, stále sa to vráti – „ak sa obecný úrad snaží nekonať a odďaľovať rozhodnutie, dosiahne iba to, že bude musieť konať dvakrát.“ – hovorí. „V podstate ma už nezaujíma, koľko to bude stáť, poženiem túto nezákonnosť až na ústavný súd.“ – uzatvoril v čase rozhovoru tému dopisovania si s úradmi. (Neskôr sme sa dozvedeli, že v prípade tejto petície tak aj učinil. – pozn. redakcie)

Kvôli tomu, že časť svojich pozemkov Szaniszló previedol na Mariana Kotlebu, lídra ĽSNS, je označovaný za rasistu, ako sám uvádza: „Iba preto, že sa domáham svojich práv, som takto označovaný a osočovaný. Pritom ústava SR hovorí, že nikto nemôže byť diskriminovaný pre svoje náboženské presvedčenie, etnickú príslušnosť ani politické názory. A ústavu nemôže pošliapať ani starosta. Ak by som mal zhodnotiť prácu toho nášho, radšej by som ju nekomentoval. Mám na ňu svoj názor. Ak si myslí, že koná správne, nech si to vysporiada so svojím svedomím.“

Petíciu, nevybavenú v súlade s ustanoveniami zákona zrejme očakáva rovnaký osud, ako tie predchádzajúce. Postihol ju už protest prokurátora, ten však väčšinou obsahuje aj časť v ktorej sa pojednáva o tom, ako nezákonnosť uviesť na poriadok. Je ešte otázne, či medzičasom petíciu, ktorá sa zrejme z Rožňavy vrátila začiatkom decembra„domov“, spolu s ostatnou nevybavenou agendou vtedy neprešetrila a nevybavila nová posila obecného úradu – externá stavebná referentka,  a ak nie, aj to prečo sa tak nestalo.

Článok 20, ods. 1 ústavy SR zaručuje každému právo vlastniť majetok a zároveň každému vlastníkovi ochranu jeho vlastníckeho práva. Podľa ústavného súdu každý, kto nadobudol vlastnícke právo v súlade so zákonom, môže toto právo stratiť iba v súlade so zákonom. Toto nie je práve ten prípad. Nečinnosť úradov a privieranie očí nad problémom v krásnohorskej osade (vlastne všetkých slovenských osadách) nič nevyrieši. Hora nič konkrétneho nehovoriacich papierov na jednej i druhej strane – vlastníkov a úradníkov – tiež nie. Ani pred komunálnymi voľbami nie je vôľa vyriešiť vzniknutú situáciu? Alebo je, len nevedno, k čiej spokojnosti?

Szaniszlóovci žiadali predtým  prostredníctvom petície aj odvolanie kontrolóra obce, z dôvodu hrubého zanedbávania povinností vyplývajúcich z jeho funkcie. Poslanci obecného zastupiteľstva odhlasovali, počas jeho práceneschopnosti, že kontrolór sa prepúšťať nebude, práve pre jeho zdravotný stav. Aj keď boli signatári petície prítomní na vtedajšom rokovaní obecného zastupiteľstva, oficiálnu odpoveď nedostali. Akým konkrétnym spôsobom sa teda demokratický prejav vôle občanov vybavil, nevedno.

V priebehu minulého roka občania požiadali aj o zmenu rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva, aby sa dostal do súladu so zákonom (aj zdravým rozumom, ako bolo v žiadosti uvedené). Tak, aby v ňom bolo rozlíšené, čo je rozprava a čo je diskusia. Aby udelenie slova občanovi prítomnému na schôdzi poslancov nezáviselo od ľubovôle a nálady starostu obce, ktorý rokovania vždy vedie. Jeho súčasný stav je totiž v rozpore s dikciou zákona.  Po troch mesiacoch od podania žiadosti (podpísanej viac ako 5Otimi obyvateľmi) sa počas záverečnej diskusie len tak mimochodom dozvedeli, že rokovací poriadok sa korigovať nebude, lebo sa menil po voľbách. Stihne aj túto žiadosť taký osud ako predchádzajúce  – stane sa predmetom podania na okresnú prokuratúru. Ďalším?

Ani v jednom z tých prípadov, keď po podnete nasledovalo upozornenie prokurátora, sa  toto nerešpektovalo. To, čo bolo vo výrokovej časti rozhodnutí uvedené – uviesť stav uvedený v upozornení do súladu so zákonom, bolo väčšinou ignorované. Zákon hovorí, že „Orgán verejnej správy je povinný o proteste rozhodnúť do 30 dní od doručenia protestu. A taktiež sa uvádza, že ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 90 dní od doručenia protestu prokurátora, nezákonný stav (predpis, uznesenie) zrušiť a dať ho do súladu so zákonom“.

Dôležitý je aj nasledujúci paragraf: „Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie alebo mu vyhovie iba čiastočne, alebo v ustanovenej lehote vôbec o proteste nerozhodne, môže generálny prokurátor podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.“ Zdá sa však, že v Krásnohorskom Podhradí si z toho ťažkú hlavu nerobia.