17. apríla sa na hrade počas kontrolného dňa zišli odborníci, pamiatkári, stavebníci s vedením Slovenského národného múzea. Novopoverený riaditeľ múzea PhDr. PaedDr. Viktor Jasaň okrem toho, že pri tejto príležitosti oficiálne predstavil jedného zo svojich zástupcov, prvýkrát prizval aj odborných pracovníkov Múzea Betliar.

Okrem citeľného posunu v prístupe k rekonštrukcii hradu a zreteľnej zmeny v komunikácii, či výmeny hovorcu Slovenského národného múzea a stavbyvedúceho na Krásnej Hôrke, sa novému generálnemu riaditeľovi podarilo prekvapiť verejnosť osobou námestníka pre hrady, zámky a kaštiele.

Je  ním historik a teoretik umenia, súdny znalec pre výtvarné umenie a umelecké remeslá, ktorý od augusta 2007 do apríla 2014 pracoval v aukčnej spoločnosti SOGA.

Pochádza z Rožňavy, jeho babka z Krásnohorského Podhradia, dlhodobo sa venuje zbierkam a sídlam rodu Andrássy. Popri revízii pamiatkového fondu v spolupráci s pamiatkovým úradom sa venoval aj vzťahu Andrássyovcov a Rožňavy a ich výraznej zásluhe na rozvoji mesta.

Kritik doterajšieho vedenia Slovenského národného múzea /SNM/ i správy kaštieľa Betliar a Krásnej Hôrky, niekoľkokrát použijúc pritom slovné spojenie „vidiecke zaspaté múzeá“. Mladý muž, ktorý prešiel zo súkromného sektoru do štátneho, a ktorý dostal týmto možnosť prejsť od slov k činom – Július Barczi.

Nový generálny riaditeľ SNM nedávno pre Rádio Patria povedal, že v tejto inštitúcii bude odborník, poradca, ktorý sa bude venovať výlučne Krásnej Hôrke. Stal ste sa 1. apríla tohto roku jeho námestníkom pre hrady, zámky a kaštiele. Ste to teda vy?

Sme viacerí, nie som to len ja, ktorý bol práve prijatý, je tu aj Ing. Pagáč, toho prijali takmer súčasne so mnou. On má na starosti stavebné veci a komunikáciu s dodávateľom, takže také praktické záležitosti, u ktorých som aj rád, že idú mimo mňa. A ja som ten, ktorý sa má zaoberať tým, ako bude Krásna Hôrka vyzerať a budem zabezpečovať aj takú tú logistiku v rámci Múzea Betliar, aby sa zbierky presunuli včas, aby boli chránené – na mne bude predovšetkým tá odborná stránka.

Máte za sebou pomerne úspešnú kariéru, vzdal ste sa jej v prospech tohto postu, vlastne ste ju obetoval.

No, úspešnú kariéru za sebou… Podľa mňa ešte úspešnejšiu pred sebou. Ja som doteraz pôsobil viac-menej v súkromnom sektore a externe som pracoval pre Slovenskú národnú galériu a spolupracoval taktiež s maďarskými múzeami i slovenskými štátnymi inštitúciami . Dostať sa na takúto pozíciu je podľa mňa kariérny postup, nie je to krok späť ale veľký krok dopredu, pretože som bol doteraz vnímaný ako kritik postoja štátu k  problematike SNM, teda múzejníckej a „oni“ mi teraz dali túto možnosť. Bolo by pokrytecké povedať nie a ja som sa toho zhostil. Dúfam, že sa snáď k niečomu dopracujem.

Ďalšia otázka smeruje práve k tomu, kedy a ako ste sa s vašim terajším, novým šéfom zoznámili, keďže aj on sa pohyboval tak v súkromnom, ako i štátnom sektore. Kde sa teda vaše cesty stretli? Sledoval vašu prácu?

Pán Jasaň je z regiónu, poznám ho už dávnejšie, on pracoval pre jednu súkromnú galériu. Tým, že on pochádza odtiaľto a bol dlhé roky riaditeľom múzea v Levoči, mali sme spoločných známych – pozná reštaurátorov, pamiatkarov, ktorých poznám ja, o Krásnej Hôrke sme sa aj predtým (pred požiarom) veľa rozprávali. Moje meno sa aj pred požiarom, no a zvlášť po ňom, spájalo dosť často s hradom a bolo viac menej jasné, že (jeho) voľba padne na mňa. Ale nebolo to zo dňa na deň.

Musel vás prehovárať?

Nebolo potrebné ma prehovárať, ja som to vnímal tak, že keď som už niečo raz kritizoval a do niečoho zapáral a keď mi dávajú možnosť podieľať sa na zmene toho, čo som kritizoval, tak by bolo odo mňa nepekné povedať nie, túto možnosť nevyužijem. Bolo to z mojej strany myslím ľudsky čestné.

Povráva sa, že okrem toho, že máte samozrejme svoju kanceláriu v Bratislave, existuje už i vaše tzv. vysunuté pracovisko v Betliari.

No celá republika je v podstate jedno vysunuté pracovisko, pretože čas trávim viac-menej na cestách. Hneď moja prvá oficiálna cesta, prvého apríla, viedla práve sem na Krásnu Hôrku a následne dlhšia služobná do Múzea Betliar, kde som sa 3 dni oboznamoval so situáciou. Ale nejaké konkrétne miesto – „akože svoju kanceláriu“, ako sú trebárs regionálne kancelárie poslancov – to tu nemám.

Mali sme na mysli kuloárne reči o tom, že sa pre vás pripravuje „miesto“ v Múzeu Betliar a v súvislosti s tým sa plánuje výmena vedenia a ….

Aha, teda či sa ja mám stať riaditeľom Múzea Betliar? (úsmev) Ja som nadriadený riaditeľky Múzea Betliar, to znamená, že je to funkcia ktorá dokáže zabezpečiť trošku viac ako sa dá z pozície tunajšieho riaditeľa.

Takže vedenie sa meniť nebude?

Zmenilo sa vedenia Slovenského národného múzea, zmeny sa určite diať budú, nechcem konkretizovať dnes ešte, aké. Snažíme sa zmapovať situáciu celého SNM a prehodnotiť jeho vnútornú štruktúru, celú organizáciu – ako funguje. A v rámci toho budú mnohé pozície, nie spochybnené, ale prehodnotené, či sú potrebné. Nehovorím, že práve riaditelia – lebo tí sú dôležití v istom zmysle. Tie mimobratislavské múzeá majú do istej miery právnu subjektivitu – túto zabezpečujú práve oni – riaditelia.

Pýtame sa vzhľadom na to, že ste bol dosť tvrdým kritikom práve vedenia Múzea Betliar a jeho postupov.

Ja som profesionál, takže v prvom rade riešim to, čo je. Samozrejme, to čo bolo, sa prekročiť nedá. Všetci dobre vieme, že ten stav, ktorý je dnes, je spôsobený dlhoročnou nečinnosťou. Treba ale naozaj pracovať na tom, aby sa to nejakým spôsobom utriaslo, resp. dostalo do normálu.

Momentálne má v Múzeu Betliar prebiehať finančný audit resp. audit doterajšieho hospodárenia s prostriedkami múzea. Je to pravda?

K tomuto sa vám konkrétne nemôžem vyjadriť, na jednej strane, na druhej však je logické, že keď sa zjaví nové vedenie vo firme , snaží sa zmapovať dovtedajšiu situáciu, či fungovanie. Je tu nový generálny riaditeľ a mapuje situáciu po stránke ekonomickej aj odbornej. Kontroly rôzneho druhu prebiehajú v celej inštitúcii, ale konkretizovať ich nebudem.

Ste námestníkom pre hrady, zámky, kaštiele a galérie v správe SNM. Čo to konkrétne znamená?

V podstate je to pozícia, ktorá má zastupovať generálneho riaditeľa na úseku hradných a kaštieľnych múzeí v rámci SNM, starám sa teda o hrady a kaštiele a patrí podo mňa aj marketing a komunikácia s verejnosťou.

A v rámci Krásnej Hôrky a jej rekonštrukcie?

Ja zostavujem autorský tím novej expozície, mám na starosti spoluprácu s pamiatkármi. Poznám sa s nimi od detstva, resp. od doby štúdií, hlavne s týmito rožňavskými. Budeme spolupracovať najmä na tom, aby tento hrad aj zvonka vyzeral dobre. Práve sa ukončuje pamiatkový výskum a práve na základe tohto výskumu musíme pristúpiť k návrhu na obnovu a samotnej obnove. Už teraz môžem prezradiť, že výskum priniesol mnoho nových a zaujímavých vecí. Tam bude práve moja pozícia preto dôležitá, lebo je tu veľký komplex problémov, týkajúci sa architektúry, prevádzky múzea, mnohé odborné umelecko-historické a muzeologické témy…

Myslíte, že pod novým vedením bude rekonštrukcia už pokračovať rýchlejšie, flexibilnejšie?

Už sa postupuje rýchlejšie a flexibilnejšie.

Dodatočne, pri autorizácii rozhovoru sme položili ešte jednu otázku:

Myslíte si, že je niečo na tom tvrdení, že takáto katastrofa, akou je požiar hradu už raz „musela prísť“, nie(len) však pre zanedbaný hradný kopec, neodborne ošetrené (či vôbec neošetrené) škridle, neschopnosť a pohodlnosť kompetentných (vedenie múzea, samosprávu…) ale preto, lebo ľudia boli ľahostajní, prestávali si vážiť dedičstvo svojich predkov, neodborný prístup (ku všetkému) sa stával samozrejmosťou, zmena bola v nedohľadne. A až toto nešťastie prinútilo ľudí začať spolupracovať, súcítiť, vážiť si to, čo mali pod nosom, prinieslo zmenu (napr. v SNM) aj uvedomenie si toho stavu, ktorý na hrade i pod ním panoval (teda, ak odhliadneme od tých ostatných vášní, ktoré po požiari vzplanuli tiež) . Že Andrássyovci nezanechali hrad pre verejnosť preto, aby sa s ním dialo to, čo posledné roky. Že bohužiaľ, ľudí prebudia iba katastrofy a tak je vlastne toto nešťastie svojím spôsobom užitočné?

Položili ste veľmi ťažkú filozofickú otázku. Nie je to nič nové vidieť v katastrofe istú očistu, futuristi ju videli napríklad vo svetovej vojne, očakávali že svet bude po nej lepší a hlavne že sa umenie oslobodí od nánosov predchádzajúcich storočí. Prvá svetová vojna sa udiala, priniesla dovtedy nepoznanú skazu a totálny spoločenský prevrat. A skúška správnosti: je svet po nej lepší?

Nebudem ďalej filozofovať a odpoveď skrátim. Dôležitá je prevencia alebo v prípade múzea a pamiatok údržba. Pracovať treba priebežne ako na technických tak aj na odborných úsekoch. To, čo sa stalo 10. marca 2012 sa snažím vnímať skôr prozaicky ako spirituálne a skôr ako nutný úder, ktorý zoslala na hrad nejaká vyššia sila, ktorá sa už nemohla pozerať na to, ako sa o hrad staráme, chápem túto situáciu ako príležitosť napraviť chyby nedávnej minulosti. A príležitosť je to jedinečná nielen pre múzeum ale aj pre obec. Preto sa už teraz teším na spoluprácu s obcou a miestnymi obyvateľmi a na to, že súčasne sa bude pracovať na hrade i v podhradí.

Ďakujeme za rozhovor.