V piatok, 5.októbra sa do Krásnohorského Podhradia dostavil na návštevu obce i rómskej osady bývalý minister pôdohospodárstva, terajší opozičný poslanec Zsolt Simon.

Ako János Vasik – redaktor Rádia Patria – vo svojej reportáži uvádza, poslanec národnej rady prišiel do osady pod hradom krátko pred dvanástou. Svoju pracovnú návštevu začal o 10.00 predpoludním na obecnom úrade a k osadníkom sa vybrali spolu so starostom. Poslanec NR SR sa zmienil o tom, že v súvislosti pozemkami bolo množstvo ľudí oklamaných a bola využitá ich nevedomosť. Ako spresnil, geometrický plán vyhotovený Bollovým predchodcom v 1998-om, podľa neho vymeral parcely pre osadníkov na stavanie. Pre Radio Patria doslova povedal: “ Niekto týmto Rómom povedal, že môžu stavať. A oni si postavili domy – lebo toto nie sú chatrče ale murované obydlia s betńovými základmi, niektoré aj zateplené. Tu sa jedná o štandardné domy, rad domov, riadnu ulicu. A teraz sú títo ľudia postavení pred rozhodnutie, aby opustili svoje domy.“

Simon poradil „svojmu starostovi“ ako nazval Petra Bolla na sociálnej sieti (obaja Most-Híd), aby začal „rokovať s pozemkovým fondom“. Podstatou jednaní by malo byť riešenie, ktoré Simon navrhol kvôli vyhrotenej situácii v súvislosti s nelegálne postavenými obydliami Rómov na pozemkoch súkromných vlastníkov. V podstate má byť pôda patriaca „nerómom“, vymenená za takú, ktorú by štátny fond previedol na obec. Tá nemá vo svojom vlastníctve dostatok pôdy, ktorú by ponúkla vlastníkom namiesto zabratej a osídlenej, pod osadou.

Takúto výmenu, ktorá mala byť aj predmetom jednoduchých pozemkových úprav (okrem samotného sceľovania rozdrobeného vlastníctva) však nenavrhol v čase keď bol ministrom pôdohospodárstva. Aj napriek tomu, že mnohí geodeti a odborníci takýto spôsob vysporiadania vlastníckych vzťahov naznačovali už dávnejšie.

Zsolt Simon prichádza s návrhom riešenia v čase, keď sa už samotného problému ujal krajne pravicový líder Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) i novozvolený rómsky splnomocnenec Peter Pollák. Posledne menovaný sa pokúša v parlamente pretlačiť spôsob odškodnenia vlastníkov, ktorí nemohli svoje pozemky dlhšiu dobu užívať. V súčasnej situácii, hlavne v Podhradí však nie je isté, či po zvýšení napätia medzi väčšinovým a menšinovým obyvateľstvom, po dvoch návštevách predsedu ĽSNS a po vstupe vlastníkov do Kotlebovho združenia (Upratať a užívať – môžete sa pridať), bude ochota počkať na riešenie vlády, ktorá problém zanedbala a ktoré aj tak nebude záležitosťou dní a týždňov.

Samotný starosta Krásnohorského Podhradia uviedol pred dvoma rokmi vo svojom predvolebnom programe, že sa bude usilovať v spolupráci s ministrom Simonom vysporiadať vlastnícke vzťahy.

Uprieť počiatočnú snahu mu nemožno. Avšak aj po nadšení, načrtnutí možností všetko ostalo po starom a  nedotiahlo sa do konca.

Okrem verejného zhromaždenia v marci 2011 sa v priestoroch obecného úradu konalo v máji stretnutie za prítomnosti množstva zainteresovaných, ktorí mohli vec posunúť čiastočne vpred. Zúčastnili sa ho členovia košickej a prešovskej kancelárie rómskeho splnomocnenca Dušan Bevilaqua a Martin Fečo, pracovníci Obvodného pozemkového úradu v Rožňave Iveta Grešša a Ing. Oľga Zvolenská. Na oboch stretnutiach – s predstaviteľmi príslušných inštitúcií i osadníkov s vlastníkmi – sa zúčastnil aj nedávno odvolaný riaditeľ rožňavského obvodného pozemkového úradu Slavomír Zubrický (Most-Híd).

Keď sme sa ho po stretnutí v zasadacej miestnosti úradu pýtali, prečo by pozemkové úpravy mali stáť taký veľký obnos financií (spomínalo sa 5 miliónov v starej mene pri 12 hektároch), najprv nás odkázal na hovorcu úradu, neskôr naznačil, že najvyššiu čiastku zhltnú geodetické práce, teda prípadní výhercovia zákazky ministerstva. Takúto informáciu však nepotvrdil ani jeden z odborníkov, ktorých sme vtedy oslovili: „meter štvorcový vymerania stál kedysi približne 200 korún slovenských. Konkurencia v tejto oblasti je však už taká veľká, že tlačí ceny geodetických prác nadol. Spomínaných 5 miliónov slovenských korún pre realizáciu jednoduchých pozemkových úprav, ktoré patria v osade pod hradom súkromným vlastníkom, je nereálna ak nie prehnaná cena. Nie je zrejmý pôvod takéhoto odhadu predstaviteľmi fondu ani ministerstva. Mohlo skôr ísť o súkromný názor.“

Na stretnutí v máji sa hovorilo sa aj o tom, že vysporiadanie vlastníckych vzťahov pod hradom Krásna Hôrka sa môže stať modelovým príkladom pre ostatné obce. Za okolností, aké priniesol tragický požiar hradu a následné udalosti, sa to ešte môže splniť.

Zatiaľ je obec ukážkou toho, kam až môžu neriešené problémy dospieť a kto všetko môže problém populistickým spôsobom využiť.

Treba dodať, že Simon navštívil krásnohorskú osadu po prvýkrát. S poslancom obecného zastupiteľstva sa však už stretol. V čase tesne po predčasných parlamentných voľbách, keď sa v Podhradí konalo stretnutie starostov za stranu Most-Híd a keď prišli jej predstavitelia odovzdať peňažný dar na obnovu požiarom zničeného hradu, naňho čakal pre úradom rómsky poslanec Róbert Darvaš. Počas krátkej cesty od parkoviska po vchod do obecného úradu sa mu snažil predostrieť svoju žiadosť o pomoc pri riešení vlastníckych vzťahov, dosluhujúci minister si ho však nevšímal, verbálne pomoc prisľúbil, ponáhľal sa však na stretnutie a miestnemu poslancovi viac  času nevenoval.

Ponúkať riešenia v dobe, keď už je situácia vyhrotená do tej miery, že samotní vlastníci nemajú chuť ich prijímať, je práve pri tomto návštevníkovi prinajmenšom zvláštne. Bývalý minister prichádza s riešením v čase, keď časť vlastníkov poľnohospodárskej pôdy pod hradom naznačuje, že síce počkajú na návrh vládneho splnomocnenca ohľadne ceny pozemku a výšky odškodnenia, viac sa však prikláňajú myšlienke búrania, hlavne po tom, ako sa verejná mienka v obci prikláňa ku Kotlebovi.

Čo konkrétne Zsolt Simon na otázky redaktora Rádia Patria odpovedal, prečo prichádza s návrhom už po vyhrotení emócií v Podhradí a aký je jeho názor na celú situáciu, si prečítajte v nasledujúcom rozhovore. Pod článkom je vložený originál nahrávky v maďarskom jazyku. (Obe sa použili so súhlasom Jánosa Vasíka.).

Podľa Simonových vyjadrení sa situácia v Podhradí nemôže porovnávať so situáciou v tých osadách, kde sú obydlia z kartónov a dreva.

„Títo Rómovia museli niekde pracovať, aby mali možnosť postaviť takéto domy“

Ponúknuť pôdu na výmenu vlastníkom pozemkov s nelegálnymi rómskymi obydliami je len jedna časť skladačky. K tomu musí nutne prebehnúť proces aspoň vzdialene podobný pozemkovým úpravám, proti ktorých forme už vlastníci v roku 2009 protestovali formou petície. To, či sa nelegálne postavené obydlia začnú búrať alebo ešte predtým rozhodne príslušný stavebný úrad o dodatočnej legalizácii  je skutočnosť, ktorá nastane skôr ako Simonom pozde navrhované riešenie. V tom druhom prípade sa však opäť dá očakávať návšteva Mariána Kotlebu, ktorý už prisľúbil, že svoje predsavzatie „upratovať “ skôr či neskôr naplní.

Obidve strany barikády teraz očakávajú krok starostu Krásnohorského Podhradia. Ten stojí na čele príslušného stavebného úradu, ktorým je obecný úrad. Či podklady a stanoviská vyhotoví miestny úrad z vlastného podnetu alebo spoločný stavebný úrad v Rožňave, aj tak musí konečné rozhodnutie svojím podpisom učiniť právoplatným. Koho hnev na seba tým privolá, ostane ešte týždňov otáznym.

Rozhovor redaktora rádia PATRIA Jánosa Vasíka so Zsoltom Simonom:

Aké riešenia sa na situáciu v Krásnohorskom Podhradí dajú nájsť takto narýchlo?

Najprv by som chcel poznamenať, že tu bolo veľa ľudí oklamaných a využila sa ich nevedomosť. Pretože som mal možnosť nahliadnuť do takého geometrického plánu, ktorý v roku 1998 tie pozemky, kde teraz tie domy stoja vytýčil ako zastavanú plochu, na cudzej pôde. A niekto týmto Rómom povedal, že oni tu môžu stavať. Oni si postavili domy, čo nie sú nejaké kutice. Ale riadne domy so základmi, murované a nejeden z nich zateplený, takže sa tu jedná o štandardné domy, s riadnou zástavbou, ulicami, normálnym elektrickým vedením. A títo ľudia sú teraz postavení pred fakt, že sa ich musia opustiť. Vlastne je tu evidentné, že túto osadu nemôžeme porovnávať s takou, kde stavali tzv. chudobní Rómovia búdy z dreva, alebo kartónov. Takže títo Rómovia sú na niekde vyššej úrovni a znamená to, že niekde museli pracovať a zarábať, aby tieto obydlia postavili. Nemôžem preto konštatovať, že k práci nemajú vzťah.

Podotknime, že miestom, kde sa práve nachádzame a rozprávame sa, je práve osada v Krásnohorskom Podhradí.

Správne. A musíme tiež povedať, že aj tá tzv. spodná osada, z ktorej sa Kotleba snaží vytĺcť akýsi politický kapitál, že ju nemôžeme len tak zrušiť. Lebo pravdaže po právnej stránke je to správne a je to pradva, že tieto domy môžeme zbúrať, ak aj súdy tak rozhodnú. Ale čo sa stane? Títo Rómovia sú takisto občanmi Krásnohorskúho Podhradia. Takže nemôžeme ich z dediny poslať preč. Je potrebné rozhodnúť, či štát má ešte niekde pozemky – teda ak má v spodnej časti dediny, urobíme aj tam jednu osadu? Budú v Podhradí teda dve osady, na jednom i druhom konci? Toto riešenie bude viac vyhovovať občanom? Určite nebude. Takže ja vidím jedno jediné východisko – a to to, ktoré budem odporúčať aj pánu starostovi. Aby si sadol s predstaviteľmi pozemkového fondu a začali rokovať o tom  a nech sa pokúsi o výmenu pozemkov prostredníctvom pôdy, ktorú by previedol fond na obec. Takúto pôdu by mohol ponúknuť vlastníkom parciel pod osadou, náhradou za ich zastavané pozemky. Následne by obec predala pozemky pod osadou samotným Rómom. Aj oni si musia uvedomiť to, že nikto nemôže používať cudziu pôdu – ani obecnú – bezodplatne. Buď si ju prenajmú alebo si ju odkúpia. A čo sa týka odkúpenia, myslím si, že títo Rómovia sú ochotní kupovať, len treba s nimi jednať . To že oni sú postihnutí dvakrát je faktom, pretože spadajú medzi tých 700 tisíc ľudí z piatich miliónov, ktorí sú takpovediac na hranici biedy. Oni sú na špičke ľadovca. Ak toto chceme vyriešiť, musíme prijímať kompromisy. Som presvedčený, že nikto nechce, aby si tu parcely ponechal, horná osada tu aj tak ostane, cesta je tu tiež, aj tak budú prechádzať v susedstve tých parciel. Pretože nie je iný prístup, takže jediným riešením je, že sa každý zhlboka nadýchne a nie problémy sa budú hľadať ale riešenia.

Ponúka sa tu otázka, prečo ako poslanec národnej rady, opozičný poslanec, prichádzate s riešením a nie ako minister pôdohospodárstva?

Po prvé, pred takúto situáciu som ako minister nebol postavený. Je faktom a skutočnosťou, že je množstvo problémov okolo rómskych osadách a nielen osád, kvôli pozemkovej reforme, po 89tom, pretože určila, že zastavané pozemky sa nemôžu vydať späť pôvodným vlastníkom. Lenže tieto pozemky boli vymerané, boli súčasťou geometrických plánov, len sa to nedotiahlo do konca, neboli zapísané v katastri nehnuteľností. Takže to ostalo v nejakom vákuu (vzduchoprázdne). Ak to chceme teraz vyriešiť, nestačí tu pozemky len vysporiadať, ale treba týchto ľudí aj poslať pracovať. Buď robotu prijmú, alebo nedostanú štátnu podporu.

Ďalšia otázka: problémy s pozemkami sú len jednou stránkou veci, vyvstáva ďalšia vec – môže byť Róm zároveň Maďarom alebo byť slovenskej národnosti, teda či môže mať dve identity?

Ja si myslím, že nie túto súvislosť  by sme mali hľadať v tomto probléme ale schopnosť vyžiť a prežiť . Musíme sa zamyslieť nad tým, prečo je to tak, že na Slovensku je počet tých Rómov, ktorí sú zamestnaní ( a je jedno či sú to Rómky alebo Rómovia, mužia alebo ženy) menší, percentuálne i pomerne k tým v iných štátoch, napr. V Bulharsku alebo v Rumunsku. Niekde niečo veľmi pokrivkáva. Ja som toho názoru, že najväčším problémom je 700 tisíc občanov na hranici biedy na Slovensku, nielen Rómov. Je jasné, že oni sú na periférii a a oni sú vždy obeťmi. Myslím si však, že 700 tisíc je veľmi vysoké číslo a treba sa pritom zamyslieť nad tým, prečo vláda podporuje takých podnikateľov, u ktorých je už vopred zrejmé, že budú investovať, napríklad zoberme si ružomberské papierne, kde dostali ďalších 25 miliónov eur ako bonus. Prečo sa z týchto peňazí nevytvorí vládny program pre tých ľudí, ktorí nedokážu vyžiť alebo majú problémy s tým, aby prežili? Aby mohli dostať nejakú robotu. Lebo najväčším problémom je, keď deti týchto rodičov nevidia pracovať a potom nechápu, že normálne je to, keď ľudia chodia do práce.

O svoje dojmy sa Zsolt Simon podelil aj na sociálnej sieti:

Foto: János Vasík, archív ŽpH   Zdroj: János Vasík