Petičný výbor zvolal verejné zhromaždenie

Úvodom minulotýždňového verejného zhromaždenia člen petičného výboru proti výstavbe pod hradom Krásna Hôrka Dávid Baffi uviedol, že podpisov je pozbieraných vyše 600, ďalších 200 majú k dispozícii online. (V súčasnosti ich už majú vyše 800 – pozn. redakcie.) Pritomným občanom tiež povedal, že sa snažia nájsť právne cesty, okrem zberu podpisov a pripravujú podnet na Krajský stavebný úrad v Košiciach.

Predstavil dvoch hostí, Ing. Arch. Evu Šmelkovú – vedúcu rožňavského pracoviska Krajského pamiatkového úradu v Košiciach a Mgr. Júilusa Barcziho, riaditeľa SNM-Múzea Betliar. Jeden z nich prišiel podporiť petíciu, druhý hosť zas vysvetliť postup svojho úradu.

Okrem nich na stretnutie petičného výboru s obyvateľmi prišiel aj starosta Peter Bollo, ktorý, kvôli tomu, aby odpovedal na otázky občanov, dokonca prerušil svoj liečebný režim, keďže sa na úrade pre chorobu v posledných dňoch nezdržiaval. Väčšinu času svojho prejavu však venoval opakovaniu jediného argumentu, že stavbu musel povoliť a územné rozhodnutie bol nútený podpísať. Hneď na začiatku vyslovil názor, že meeting sa mal konať za účasti viacerých odborníkov, hlavne myslel na to, že sa mal zúčastniť zástupca Telekomu, ktorý by sa dokázal kompetentne vyjadriť, vzápätí ho však upozornili, že pozvánku zaslali všetkým zainteresovaným stranám.

 Kto zachráni obec, petičný výbor či starosta?

Ja v tejto veci pracujem“, zdôraznil Bollo: “Nakontaktoval som sa na jednu pani, z Prešova, ktorá tiež iniciovala takúto petíciu, už som nakontaktoval aj pána Baffiho – dobre by bolo, keby sme sa s ňou stretli. Pani Čechová z Prešova oslovila viacerých odborníkov a prišla s veľmi dobrým nápadom, ktorý ešte nemajú schválený, ale snažia sa – mestské zastupiteľstvo – iniciovať na to, aby sa spravil dodatok k územnému plánu, resp. sa vyhlásila zmena, s tým, že by bolo nejaké obmedzenie zadefinované v tom pláne. ” – uviedol, keďže s občianskou aktivistkou z Prešova mal viesť 30-minútový telefonický rozhovor. “Budúci týždeň sa stretneme a potom by sme sa mohli zase tu stretnúť.” – oboznamoval verejnosť s krokmi, ktoré podnikol. Keďže žiadne poznámky k dispozícii nemal, prítomní sa nemali odkiaľ dozvedieť, že v tomto prípade sa jedná o návrh občianskej iniciatívy na obstaranie zmien a doplnkov územného plánu mesta Prešov a zapracovanie podnetov a požiadaviek obyvateľov doň. Jedným z nich je aj návrh občianskej iniciativy za reguláciu vysielačov mobilných operátorov v územnom pláne Prešova.

Okrem občianskej aktivistky spomenul aj ďalší podobný prípad, v Drienovci, kde sa umiestnili vysielač na obytnú budovu: “Takisto by som sa chcel stretnúť s pánom starostom Drienovca, kde riešil tiež problém podobného charakteru, oni takisto vydali stavebné povolenie a je tam problém, že to umiestnili na inú budovu a čo ja viem čo …“.  Kuriózne ale je, že starosta Drienovca petíciu proti svojmu rozhodnutiu nepodpísal a tamojšie rozhodnutie nemienil ani rušiť, na rozdiel od krásnohorského, ktorý všade prezentuje svoj diskutabilný odmietavý postoj občana proti úradníckej moci.

Alibizmus, či fakty?

Ani na zhromaždení nevedel starosta obyvateľom obce povedať, ktorý paragraf stavebného zákona ho nútil stavbu povoliť a ani po roku nevedel zdôvodniť, prečo svoj podpis pod územným rozhodnutím tajil a prečo v tomto prípade nebola verejnosť prizvaným účastníkom konania.

Člen Združenia občanov miest a obcí Slovenska /Zomos/- Vladimír Dulla, odborník na stavebné právo vysvetľuje, že súhlasné záväzné stanovisko v žiadnom prípade nemôže byť príkazom pre stavebný úrad, vyjadruje len, že daný orgán súhlasí – neprikazuje!

Podľa Dullu: “Stavebný úrad môže nepovoliť stavbu na základe verejného záujmu riadne odôvodneného konkrétnymi skutočnosťami. Z nich musí byť zrejmé, akým úsudkom správny orgán dospel k názoru, že verejný záujem prevažuje nad individuálnym záujmom stavebníka. Svoje rozhodnutie musí oprieť napr. o odborné posudky, štúdie, petície občanov, pripomienky účastníkov konania obhajujúce verejný záujem, rozhodnutia iných orgánov.” (Celý článok o často šírenom tvrdení, že stavebný úrad má povinnosť povoliť stavbu, si môžete prečítať tu.)

Starosta Bollo si však zákon vysvetľuje po svojom: “Aby sme všetci rozumeli: Som úradníkom v prenesenom výkone štátnej správy. Ja ako starosta, nemám čo do toho hovoriť, keď niekto podá žiadosť o stavebné povolenie a pokiaľ investor splní všetky náležitosti stavebného zákona, čo sa od neho vyžaduje, ja sa nemôžem v žiadnom prípade štorcovať, že to nejakým spôsobom nepodpíšem.“. Zároveň upozornil, že súkromnej firme ide o zisky, slovami: “A Telekom vieme čo chce, chce predávať.

Prvotný záujem súkromnej spoločnosti ukazoval, že vhodné umiestnenie GSM stanice Telekomu mohlo byť na streche budovy miestnej základnej školy, riaditeľovi Ladislavovi Mikulovi sa však tento nápad údajne nepozdával. Peter Bollo priblížil udalosti pred výberom hradného kopca, ešte počas januárového zasadnutia obecného zastupiteľstva, nasledovne: “Ja si myslím, že T-Com preto takto špekuloval, so Slovesnkým pozemkovým fondom,už hneď v počiatkoch, keď naznačovali túto stavbu a som im nevyhovel, skúšali ísť inou cestou.

Na to, že územný plán obce výstavbu zakazuje, starosta argumentoval tým, že územný plán zakazuje stavať v tomto ochrannom pásme domy, nie stožiare: “Telekomunikačný stĺp v územnom pláne vôbec nikde nie je.

Už počas stretnutia s poslancami naznačoval, kadiaľ by sa kroky tých, ktorí petíciu podpísali, vrátane neho, mali uberať: “Ja som za, skúsme to medializovať, skúsme nájsť odborníkov, naslovovzatých, ktorí nám dokážu napísať nejakú správu, hej? Lebo ja presné parametre tých antén, že koľko vyžarujú a čo ja viem čo , nemám. My všetci sa nemôžeme pasovať za odborníkov.

Z jeho vyjadrení však nie je celkom jasné, či chce štúdiami odborníkov a občianskych aktivistov a ich pozývaním do Krásnohorského Podhradia stavbu zastaviť “ako občan” alebo svoje minuloročné rozhodnutie obhájiť, “ako úradník”. Nie je zrejmé zatiaľ ani to, ako na jeho protichodné verejné vyjadrenia bude reagovať investor. Kompletný spis si už krajský stavebný úrad od obce vyžiadal. Ak aktivisti – členovia petičného výboru – nájdu pochybenia v procese, ktorého zavŕšením bolo vydanie územného rozhodnutia, súkromná spoločnosť si bude môcť uplatniť náhradu škôd. Ako sa starosta k tomuto postaví, už z jeho úst odznelo: “niekto to bude musieť zaplatiť”.

Petíciu prišiel podporiť aj riaditeľ SNM – Múzea Betliar

Najväčšia vlna kritiky a najviac výčitiek sa paradoxne zosypali na hlavy dvoch hostí verejného zhromaždenia občanov, Evy Šmelkovej a Júliusa Barcziho, riaditeľa SNM-Múzea Betliar.

Šmelková viac ráz zdôraznila, že pamiatkový úrad povolenia nevydáva, iba posudzuje stavby vydáva a stanoviská k nim, označuje stavby ako prípustné alebo neprípustné. Uviedla taktiež, že na posudku takéhoto charakteru pracuje metodická rada úradu v Košiciach. Priblížila priebeh jednaní od konca roka 2012, kedy spoločnosť Nevitel, zastupujúca investora, prišla s ponukou prvýkrát. Neskôr sa podľa jej slov na pol roka odmlčali, až na jar roka 2013 prizvali pamiatkarov na tvár miesta na obhliadku. V priebehu jednaní na podnet pamiatkového úradu znížili výšku stožiaru z 25 metrov na 18, taktiež súhlasili s natretím stĺpa na zeleno-hnedú farbu, ktorá by viac splývala s okolím. Niekoľkokrát vo svojom prejave a odpovediach opakovala, že ich úrad nevydáva povolenia, len stanovisko k stavbe – či je prípustná či neprípustná – a aj skutočnosť, že napriek súhlasným vyjadreniam dotknutých orgánov má posledné slovo obec, ktorá, ak by stavbu nechcela, nemusela ju povoliť.

Július Barczi, toho času okrem vedenia Múzea Betliar zastávajúci aj funkciu námestníka generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea, prišiel petičný výbor i petíciu podporiť. Keďže pozemok na úpätí hradného kopca patrí Slovenskému pozemkovému fondu, do schvaľovania či realizácie stavby zasahovať nemôže. Vedením Múzea Betliar bol poverený v júni 2014, za riaditeľa bol vymenovaný v novembri, po tom, ako prešiel riadnym výberovým konaním.  O výstavbe sa dozvedel v decembri, od občanov, ktorí ho kontaktovali, o podrobnostiach z elektronickej komunikácie, v ktorej sme ho žiadali o vyjadrenie. Z celej situácie je rozčarovaný, rozhodnutie umiestniť stožiar pod hrad považuje za nešťastné.

Zostrih vyjadrení starostu Petra Bolla:


You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

Pridaj komentár