Aktivity obce v prospech Rómov odmenené dotáciou

Prednedávnom sme písali o pilotnom projekte, prostredníctvom ktorého sa majú upraviť vlastnícke vzťahy v osade v Krásnohorskom Podhradí. Pozemky súkromných vlastníkov pod rómskou osadou sa zamenia za náhradné, ktoré ponúka Slovenský pozemkový fond, pretože obec k dispozícii potrebný objem pôdy nemá. Postup pozemkových úprav by mal byť nasledovný: zistí sa záujem vlastníkov pôdy pod osadou, ak sa dosiahne 50%-tný záujem majiteľov s výmerou vyššou ako 50%, pozemkové úpravy sa spustia. Mal by sa tým vyriešiť desaťročia pretrvávjúci problém s vysporiadaním vlastníckych vzťahov k pôde v osade, kde na nej vyrástli nelegálne obydlia.

Pomocnú ruku podala kancelária splnomocnenca pre rómske komunity Petra Polláka (na snímke s Petrom Bollom) prostredníctvom vyhlásenej výzvy (vo februári 2014) a poskytnutia dotácie.  Sumu 30.000,- eur poskytlo ministerstvo vnútra prostredníctvom kancelárie ako nenávratný príspevok. Najprv bolo treba do 14.apríla 2014 zareagovať na výzvu. Teraz zainteresovaní tvrdia, že to bolo inak. V odpovedi na infožiadosť, ktorá je adresovaná jednému z vlastníkov sa píše: “Je zrejmou skutočnosťou, že uvedená dotácia nebola poskytnutá na základe výzvy, a že predmetná výzva ani podmienky v nej sa na uzatvorenie zmluvy medzi Obcou Krásnohorské Podhradie a poskytovateľom dotácie na uvoľnenie tohto finančného obnosu nevzťahujú.” Zaujímavé je, že zmluva o poskytnutí dotácie na portáli obce a vzor zmluvy ako jeden z podkladov výzvy sú identické. Až na bod 2 v článku 2, kde sa v origináli – vo vzore – píše, že prijímateľ bude spolufinancovať projekt z vlastných alebo iných zdrojov ako sú tie poskytnuté zo strany štátu. V tej krásnohorskej zas, že dotácia sa poskytuje na základe nepriaznivej živtonej situácie  a príjemca v súlade s § 4  zákona 526/2010 o dotáciách nebude financovať projekt z vlastných zdrojov.

Je potrebné podotknúť, že podľa faktov aj podľa vyjadrení rómskeho vajdu Ľudovíta Gunára aj znovuzleného poslanca Róberta Darvaša musela obec v apríli stihnúť termín výzvy. Obaja sa viac ráz zúčastnili jednaní o dotácii i o pozemkových úpravách, či už na pôde tunajšieho obecného úradu, či priamo v Bratislave. Kancelária v elektronickej odpovedi na základe tej istej infožiadosti tiež spomína, že až keď v máji obec doručila rožňavskému okresnému úradu žiadosť o vykonanie pozemkových úprav a až ten ju následne vyzval aby preukázala finančné krytie. Štatutár obce podpísal zmluvu so zástupcom ministerstva v polovici júla 2014.

Dodatočná výmena jedného článku v predpísanej zmluve nič nezmení na skutočnosti, že Krásnohorské Podhradie v čase podávania žiadosti, dokonca ani v čase schválenia a obdržania dotácie, nespĺňalo skoro ani jednu podmienku výzvy:

– v obvode pozemkov, na ktorých sa nachádzajú obydlia marginalizovaných rómskych komunít alebo v celom katastrálnom území, malo byť ukončené prípravné konanie podľa §7 zákona 330/1991 o pozemkových úpravách –  toto nebolo ani začaté pred odovzdaním žiadosti

– obec mala mať vlastné, alebo so Slovenským pozemkovým fondom dohodnuté pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré by poskytla na zámenu, minimálne vo výmere pozemkov, na ktorých sa nachádzajú obydlia marginalizovaných rómskych komunít – pozemky sa našli až koncom roka 2014 , vlastníci majú vyše 12 hektárov, ponúknutých na výmenu je 8,7 

– obec mala doložiť zoznam vlastníkov pozemkov, na ktorých sa nachádzajú obydlia marginalizovaných rómskych komunít aj s ich výmerou – na infožiadosť zo začiatku roka 2015  o poskytnutí fotokópie tohto zoznamu obecný úrad reagoval odmietnutím, pretože takýto zoznam k dispozícii nemá.

Prečo má Krásnohorské Podhradie udelenú výnimku?

Jednou z aktivít vo výzve bola práve podpora vysporiadania vlastníckych vzťahov k obydliam a k pozemkom, na ktorých sa tieto obydlia nachádzajú, alebo nákup pozemkov obcou určených na výstavbu nových obydlí. Maximálna výška schválenej dotácie mohla byť 35.000,- eur. Podmienkou bola aj minimálna výška spolufinancovania projektu (z vlastných alebo iných zdrojov), na ktorý bola dotácia požadovaná, najmenej vo výške 5 % z celkového rozpočtu projektu. Túto mal vtedajší a znovuzvolený starosta Podhradia dať odsúhlasiť poslancom.

Po tom, ako sa majiteľ pozemkov v osade obrátil na kancelári splnomocnenca s otázkou, prečo postup nebol dodržaný, dostal prekvapujúcu odpoveď: “Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity prihliadal pri tomto procese vybavovania dotácie na všetky aktivity obce a jej orgánov, uskutočnené na zlepšenie postavenia príslušníkv marginalizovaných komunítv období minimálne posledných 10 rokov.” Písomnosť neobsahuje konkrétne aktivity, pokračuje však v pochvale: ” aj súčasný postup orgánov obce hodnotíme napríklad v súlade s predchádzajúcou aktivitou obce, v ktorom bola obec príjemcom nenávratného finančného príspevku na základe zmluvy uzatvorenej dňa 7.apríla 2011 s riadiacim orgánom ROP, na projekt Krásnohorské Podhradie infraštruktúra Rómska osada v sume 1.022.834,82 eur. Rovnako v tejto súvislosti vnímal (úrad splnomocnenca – pozn.) celý rad uzatvorených zmlúv obcou Krásnohorské Podhradie, zameraných na proces sociálnej inklúzie Rómov. Všetky uvedené aktivity obec realizovala a realizuje priebežne.

Svojvôľa, či trestný čin?

Zainteresovaní nemôžu tvrdiť opak a musia deklarovať, že Krásnohorské Podhradie dostalo výnimku za zásluhy. Pretože to, že zastupiteľstvo nehlasovalo o spustení pozemkových úprav ani o spolufinancovaní projektu z vlastných zdrojov môže byť porušením zákona.  V prípade, ak bolo toto potrebné, môže dôjsť k aplikácii trestného činu marenia dôležitej úlohy verejným činiteľom, čiže starostom, ktorý svojvoľne jednal za chrbtom občanov o ich súkromnom majetku. Okrem toho, v tomto prípade verejný činiteľ konal bez zainteresovania poslaneckého zboru, jednal a rozhodoval o verejných prostriedkoch. A pri naplnení skutkovej podstaty činu v tomto prípade nie je potrebné, aby mal verejný činiteľ úmysel, stačí, ak k tomu došlo z nedbanlivosti. Dokonca, k ďalšiemu pochybeniu mohlo dôjsť, ak vo veci malo o rozhodnúť obecné zastupiteľstvo – keďže starosta (ktorýkoľvek, nielen ten krásnohorský) o tomto má a mal vedomosť, vyplýva z toho, že  o takéto závažné rozhodnutie mal (a má vždy) poslancov požiadať. Svojvoľné opomenutie takejto povinnosti nie je namieste pri konaní starostu a najmä pri rozhodovaní o závažných skutočnostiach s dopadom na záujmy štátu, spoločnosti, komunity ani pri rozhodovaní o verejných zdrojoch.

Nesúhlas vlastníkov a námietky

Reakcia vlastníkov na rozhodovanie o ich majetku je  očakávaná. Na Okresný úrad v Rožňave sa rad radom, okrem pár výnimiek, vracajú od polovice decembra minulého roku tzv. návratky s vyznačeným slovíčkom “nesúhlasím“. Okrem vyjadrenia nesúhlasu jednotlivcov mal úrad už obdržať tri (alebo štyri) námietky skupín majiteľov pôdy s podrobným opisom dôvodov, odmietajúcich pozemkové úpravy v rómskej osade. Jedným zo zádrhelov v procese môže byť aj neochota vlastníkov vymeniť zastavanú plochu za  trvalý trávnatý porast, ktorý je v skutočnosti skalnatým terénom hradného kopca v ochrannom pásme národnej kultúrnej pamiatky – a najnovšie aj v susedstve vysielača mobilnej 4G siete. V jednej z nich dokonca vyzývajú vlastníci úrady aj na prešetrenie pochybení v tomto procese a k vyvodeniu zodpoovednosti voči konkrétnym osobám.

Prečo skupina odborníkov, kancelária splnomocnenca, vedenie obce a všetci zainteresovaní vŕšia jednu chybu za druhou, práve pri projekte, ktorý má ísť príkladom ostatným samosprávam pri riešení vlastníckych vzťahov v rómskych osadách? Ako veľmi je momentálne naštrbená dôvera vlastníkov v spravodlivé vysporiadanie ak ani vlastná samospráva k nim nepristupuje ako k rovnocenným partnerom a vidia, že pravidlá porušuje ten, kto by mal na ich dodržaní trvať?

Autor: zivotpodhradom.sk (kat), Zdroj: Kancelária splnomocnenca SR pre rómske komunity, Štefan Szaniszló

You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

Pridaj komentár