Uplynulo storočie od smrti grófa Dionýza. Pripomenú si ho v Rožňave aj Krásnohorskom Podhradí.

Gróf Dionýz Andrássy – gróf, ktorý sa vzdal práv prvorodeného syna, odmietol majetky, ukončil vzťahy s rodinou, a to všetko kvôli bezhraničnej láske k žene neurodzeného pôvodu, k Františke Hablawetzovej.

Bol členom rodiny Andrássyovcov vlastniacej hrad Krásna Hôrka. Narodil sa ako prvorodený syn Juraja IV. Andrássyho a Františky  Königsegg-Aulendorff 18. novembra 1835 v Krásnohorskom Dlhej Lúke.Tu prežil detstvo aj rannú mladosť.

Získal právnické vzdelanie, avšak viac ako prax právnika alebo notára, ho lákalo umenie, obzvlášť výtvarné. Súkromné štúdiá absolvoval Dionýz v Krásnohorskej Dlhej Lúke a Sárréte. Absolvoval štúdiá aj na viedenskej Východnej (diplomatickej) akadémii. Právnický diplom získal v r. 1856 v Bonne. Je pravdepodobné, že v rokoch 1851 – 1853 absolvoval aj vzdelanie technického zamerania. Keďže už v 15. roku jeho života vznikla štúdia antickej hlavy a ďalšie anatomické náčrty, je zrejmé, že v rodine Andrássyovcov pôsobil aj súkromný učiteľ kreslenia. Dionýz získal zberateľské vlohy zrejme po otcovi, grófovi Jurajovi Andrássym, ktorý zbieral mince, knihy, motýle, minerály. Po milovníkovi vedy a umenia.

Gróf sa počas svojho pobytu vo Viedni zoznámil s Františkou Hablawetzovou. Láska k žene neurodzeného pôvodu a sobáš s ňou spôsobili jeho vydedenie. Dionýz s manželkou veľa cestovali, žili striedavo v Mníchove a Viedni.  Zmena situácie nastala až po úmrtí jeho mladšieho brata Juraja a jeho otca, kedy mu majetky prinavrátili.

Život oboch manželov sa zmenil iba v tom, že sa niesol v znamení dobročinnosti. Podporovali totiž chudobných, nemocnice, sirotince, školy, podporovali aj svojich zamestnancov a ich rodiny (prvý tzv. dôchodkový fond). Najviac finančných prostriedkov z rozdaných sa samozrejme ušlo mestu Rožňava a jeho okoliu.

Dobročinnosť zastavila až jej (1902) a jeho smrť (1913). Keďže umreli bez potomkov, časť majetku bola rozdelená medzi potomkov Dionýzových sestier. Ostatný majetok bol prerozdelený do spolkov, fondov, internátov, Viedenskej akadémii vied, Národnému dôchodkovému ústavu novinárov, prírodovedným spolkom a spolkom na ochranu zvierat a množstvu iných inštitúcií.

Napriek členstvám v rôznych inštitúciách a srdečným stretnutiam s množstvom ľudí ostal Dionýz Andrássy osamelý, nepochopený, hoci mohol byť medzi prvým medzi prvými. Vonkajšími črtami ale aj charakterovými vlastnosťami ho dobová tlač prirovnávala k Tolstému.

Gróf sa okrem toho, že na hrade zriadil múzeum na pamiatku svojej manželky, zaslúžil o výstavbu dvoch monumentálnych stavieb v obci Krásnohorské Podhradie: secesnej galérie a mauzólea na pamiatku svojej milovanej Františky, ktorú jeho rodina neprijala.

Slovenské národné Múzeum – Múzeum Betliar pripravilo pri príležitosti 100. výročia úmrtia grófa Dionýza Andrássyho a tiež pri príležitosti 110. výročia založenia múzea Františky Andrássyovej na hrade Krásna Hôrka nasledovné spomienkové podujatia:

Prednášku s názvom  Gróf Dionýz Andrássy – mecén a filantrop na  7. marca 2013 (vo štvrtok) o 16.30 na Radnici v Rožňave

Zádušnú svätú omšu: 9. marca 2013 (v sobotu) o 10.00 v mauzóleu v Krásnohorskom Podhradí. Omšu bude slúžiť Mons. Vladimír Filo, biskup Rožňavskej diecézy a vdp. Ľudovít Jurek, administrátor v Krásnohorskom Podhradí

Pozvánka v maďarskom jazyku:

Zdroj: Mgr. Silvia Lörinčíková, SNM – Múzeum Betliar

You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

Pridaj komentár