Warning: Parameter 1 to wp_default_scripts() expected to be a reference, value given in /usr/www/ac4b5206/public/zivotpodhradom/wp-includes/plugin.php on line 601

Warning: Parameter 1 to wp_default_styles() expected to be a reference, value given in /usr/www/ac4b5206/public/zivotpodhradom/wp-includes/plugin.php on line 601
Okolie hradných múrov po polroku | Život pod hradom

Okolie hradných múrov po polroku

O tom, čo spôsobilo požiar hradu Krásna Hôrka sa už povedalo aj popísalo dosť. Jedným z faktorov, ktoré dopomohli šíreniu ohňa, mali byť kroviny, suchá tráva a náletové dreviny v tesnej blízkosti hradu, v okolí jeho múrov a na hradnom kopci.Na príčinu osudného požiaru  – maloletých vinníkov sa upriamila veľká časť verejnej mienky.  Existuje množstvo konšpiračných teórií aj názorov, “čo by bolo keby”.  Svah sa mal údajne udržiavať celkom  bez náletových drevín a krovín. Nesvedčia síce o tom všetky maľby a kresby z dávnych čias. Praobyčajné zvyky tu žijúcich obyvateľov predtým stačili. Väčšina chovala doma nejaké to hospodárske zviera a posielala ho na pašu s obecným pastierom. Stáda kráv a oviec spásali hradný kopec aj predtým.

Časť verejnosti mala ťažké srdce na pamiatkárov a ochrancov prírody. Ako tesne po požiari pre médiá uviedlo vedenie  správy Národného parku Slovenský kras hradný kopec nie je súčasťou národného parku a preto na ňom platí prvý, najnižší stupeň ochrany. V praxi to malo znamenať, že keď chcel štát ako vlastník hradu vyčistiť jeho okolie od porastov, stačil mu súhlas obecného úradu.

O čistiacich prácach, brigádach, zbieraní odpadkov alebo údržbe náletovej zelene však domáci nechyrovali už roky.  Ani sa jej nikto neujal. Je pravdou, že hradný kopec by mohla obhospodarovať samospráva.  Aj.  Aspoň v miestach, kde katastrálna mapa ukazuje, že jeho časť  je v jej vlastníctve. Ostatné zas oddelenie zelene spadajúce pod Múzeum Betliar. Hlavne v tesnej blízkosti hradných múrov. Tam to v súčasnosti nevyzerá najvábnejšie, do dnešného dňa tam nájdete obhorené časti trámov, aj suchú zeleň.

Pritom sa to dalo riešiť  jednoducho.  Tak ako napríklad magistrát mesta pražského. Televízna stanica ČT 1 odvysielala prednedávnom reportáž,  jednalo sa o spravodajstvo z regiónov. Reportér poukazoval na kultiváciu sadov a lúk v okolí Prahy o rozlohe približne 45 hektárov.

To čo je pre kone, kravy, kozy a ovce potravou, to je pre tamojší magistrát úľavou.  “Likvidácia” vysokej trávy takýmto ekologickým spôsobom ich totiž vyšla na polovicu predtým vynaložených prostriedkov.  Dozor nad “živými sekačkami” nezriedka preberajú študenti v rámci brigád a okrem poskytnutia pracovného miesta si tento typ brigády dotknutí nesmierne pochvaľujú. Ďalšie plus je v cene, rozdiel oproti koseniu a udržiavaniu mechanizmami je značný, technikou to stojí dvojnásobne viac.

Magistrát mesta Prahy o tom vie svoje a nehanbí sa za prenájom lúk a pastvín a za objednávanie týchto služieb u tamojších poľnohospodárov. Mesto a jeho mestské časti si takýmto spôsobom riešia aj údržbu chránených území. Zatiaľ čo napríklad  ovce spásajú hlavne trávu, kozy si dokážu poradiť aj s  náletovými drevinami.

Otázne je, či by bolo bývalo až také ťažké ostať pri dobrých zvykoch predkov alebo sa k nim vrátiť, aj keď nešťastie odvrátiť  ani čas posunúť späť  pred 10. marec 2012 sa už nedá.

Vo fotogalérii si môžete pozrieť, ako vyzerá okolie hradných múrov v súčasnosti. (Aj) o odstránení vyrúbaných drevín (po niekoľkých týždňoch) mali dnes rokovať starosta obce Peter Bollo a riaditeľka SNM Múzea Betliar Eva Lázárová. To, ako to bude vyzerať hradný kopec, kto bude zaň zodpovedný a na akom spôsobe spolupráce sa dohodli, zverejníme po obdržaní odpovedí.

You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.

Pridaj komentár