Denník SME priniesol vo svojom vydaní začiatkom júla  článok o rozhodnutí rožňavského policajného kapitána. Rozhodnutí, ktoré sa už pár dní predtým začalo  šíriť  internetom prostredníctvom mailov, sociálnej siete i blogu Ľudovej strany Naše Slovensko.

Pozornosť upútalo predovšetkým jediné súvetie v závere rozhodnutia, ktoré spôsobilo, že okrem poškodeného a policajného príslušníka sa do veci zainteresovala Krajská prokuratúra v Košiciach aj minister vnútra Róbert Kaliňák. Tým, že podľa rozhodnutia poškodený ani svedkovia nepripisovali vážnosť vyhrážkam, sa doň dostala veta, ktorá hovorí,  že ide o obvyklý spôsob života u Rómov, teda tento skutok  (vyhrážanie sa smrťou – pozn. redakcie)  nie je trestným činom.

Trestné oznámenie podal Štefan Szaniszló – jeden z majiteľov pozemkov pod rómskou osadou – na obvodnom oddelení rožňavskej polície 26.apríla 2012. Týkalo sa vyhrážok obyvateľov  tejto osady v Podhradí.

Už počas zhromaždenia Mariána Kotlebu a jeho prívržencov 18. marca sa chceli ísť obaja – Szaniszló i líder ĽSNS –  pozrieť  na pozemky v osade (Szaniszló už mal vtedy v  úmysle darovať ich Kotlebovi).  Polícia im v tomto konaní zabránila, keďže hrozilo nebezpečenstvo (napadnutia) zo strany Rómov. Už následne, 7. apríla bolo podané spolupracovníkom Mariana Kotlebu trestné oznámenie pre podozrenie z neoprávneného zásahu štátnej polície, na veliteľa marcového zásahu.

Toto novšie,  z apríla,  sa týkalo prečinu nebezpečného vyhrážania zo strany Rómov, naväzujúceho údajne na predchádzajúce udalosti. Mali sa vyhrážať  Szaniszlóovi ťažkou ujmou na zdraví i smrťou a to až do takej miery, že to oznámil  príslušným orgánom.

Poverený príslušník vydal rozhodnutie 19. mája. Keďže sa o pár dní dostalo na internet a do obehu spolu s menom, podpisom a hodnosťou policajta, zaujalo nás to a spýtali sa, aký je postup v takomto prípade: „ Polícia rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní zasiela oprávneným osobám v zmysle Trestného poriadku. Ako tieto osoby ďalej naložia s vydaným rozhodnutím, toto polícia nevie ovplyvniť ani tomu zabrániť. V tejto súvislosti polícia doposiaľ trestné oznámenie neprijala a neboli zistené informácie, že by bola naplnená skutková podstata trestného činu. Ak takými informáciami budeme disponovať, polícia bude konať “ – objasnila nám krajská hovorkyňa Policajného zboru SR npor. Mgr. Jana Mésárová.

Ako ďalej dodala, procesný postup povereného policajta bol správny, snáď až na „nešťastnú“ formuláciu v závere odôvodnenia, ktorá však nemala vplyv na meritórne rozhodnutie vo veci samej. Dozor v trestnom konaní podľa trestného poriadku vykonáva prokurátor, preto polícia podľa jej krajskej hovorkyne nemá dôvod ďalej skúmať správnosť tohto uznesenia. Poverený policajt v konkrétnej veci vyhodnotil všetky dôkazy založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

„Každý policajt je zodpovedný za rozhodnutia, ktoré v rámci svojej služobnej činnosti vydáva“ – odpovedala hovorkyňa na otázku, či by mal konečnú  zodpovednosť prevziať ten, kto rozhodnutie odobril, teda okresná prokuratúra.

Hlasné požiadavky a klebety týkajúce sa odchodu policajného dôstojníka  z radov zboru, ktorý podľa časti verejnej mienky pochybil,   sa nenaplnia, keďže poverený policajt sa nedopustil protiprávneho konania.

K prehodnocovaniu a rozhodnutiu v tejto veci už došlo aj na Krajskej prokuratúre v Košiciach, jej rozhodnutie, či jeho dôsledky zverejníme po obdržaní odpovede.

Štefan Szaniszló síce podal proti predmetnému uzneseniu  sťažnosť, tá však bola zamietnutá, lebo rozhodnutie bolo správne aj napriek spôsobu zdôvodnenia nešťastnou vetou.  Tá môže nateraz vzbudzovať dojem,  že vyhrážanie sa je v týchto končinách, resp. u časti obyvateľstva bežným javom.  Možno je preto načase, aby štát do problému konečne zasiahol.  Nie podaním vyhlásenia v časoch prevalenia sa väčšieho či menšieho škandálu, ako je práve opísaný, ale  zákonným spôsobom.  Alebo návrhom celkom nových zákonov, ktoré by už pomaly patovú situáciu posunuli smerom ku konečnému riešeniu.