Tragický požiar hradu

Ničivý požiar 

V deň predčasných parlamentných volieb zasiahla našu obec tragédia, ktorá nemá v novodobých dejinách obce obdoby. Ničivý požiar hradu zasiahol strechu a celú pôvodnú časť hradu, vrátane novozrekonštruovaného gotického paláca..

V sobotu popoludní ľudia prúdiaci k volebným urnám a behom zopár minút aj ostatní s hrôzou sledovali skazu, ktorá nastala kvôli odhodenej zápalke. Nepozornosť detí, suchá tráva a vietor, ktorý hnal ničivé plamene po hradnom kopci  až na strechu spôsobili,  že za necelú polhodinu zmizla strecha a oheň pohltil v útrobách jednej z najstarších častí hradu falošné mince Františka Bebeka, zachované exponáty v mučiarni, halapartne a kopije z prelomu 18. a 19.-teho storočia, vzácne zbrane z čias tureckej vojny. Ohňu neodolali ani tri hradné zvony, roztavil ich na nepoznanie.

Počas poslednej stavebnej úpravy hradu ponechali mučiarenň v stave, v akom sa zachovala po veľkom požiari v roku 1817. Tohtoročný požiar z nej pozanechal iba železné časti niektorých exponátov a katov popravčí meč.

Dôsledky veľkeho požiaru a nepriaznivé počasie spôsobili, že naslednujúci deň, (v nedeľu večer) trámy, zabudované v múroch hradu začali tlieť, hasičský zbor a obyvatelia boli opäť v pohotovosti. Domáci celý večer sledovali iskry, ktoré prudký vietor niesol do všetkýych strán podhradia.

Akoby skaza nebola dokonaná, pred polnocou sa zrútil strop nad kongregačnou miestnosťou, sutiny pochovali pod sebou zasadací stôl, vaäčšinu stoličiek, ktoré boli známe nerovnakou výškou sedadlovej časti  a ručne vyšívaný obrus, ktorý zhotovila Maria Festetichová. Práve do tejto miestnosti zvolával vtedajší gemerský župan Mikuláš I. Andrássy stoličné zasadnutia.

Čo sa zachovalo

Podľa vyjadrení vtedajšieho ministra kultúry Daniela Krajcera a vedenia SNM a následnej inventarizácie počas sťahovania exponátov do bezpečia (do Múzea Betliar a Slovenského technického múzea v Košiciach) ochránili pevné múry starobylého hradu 90% vystavených pamiatkových predmetov. Požiaru odolala hrobka, Františkino múzeum, tzv. dolný hrad, ktorý dal postaviť Matej Andrássy pre posádku, na počudovanie i kaplnka s freskami a mumifikovaným telom Žofie Šeréedyovej. Jej pozostatky boli prenesené do rodinnej hrobky, a tak zostáva symbolicky strážiť hrad až do návratu ostatných zbierkových predmetov, keďže je obava, že transport a zmenené klimatické podmienky by ju mohli poškodiť.

Ako pomôcť

Slovenské národné múzeum vyhlásilo oficiálnu zbierku na obnovu hradu. Na rozdiel od ostatných nadácií a spoločností si SNM neponechá 30 % zo zbierky (tak ako je to na základe zákona nadáciám povolené), na základe vyhláseniea generálneho riaditeľa Rastislava Púdelku tak ako je možnosťoué prostredníictvom penňažného účtu zriadeného v štátnej pokladni môžete prispieť finančnou čiastkou na obnovu našej národnej kultúrnej pamiatky, číslo účtu je

7000 443743/8180.

Verejná zbierka bola vyhlásená 13. marca 2011 a potrvá do 13. marca budúhceho roka.

Je na osobnom zvážení každého dobrovoľného darcu, kam poukazuje svoj finančný dar. Slovenské národné múzeum je jediným oficiálnym správcom hradu Krásna Hôrka a napre účel obnovy hradu po požiari vyhlásilo oficiálnu zbierku na základe povolenia ministerstva vnútra SR. SNM nezodpovedá za zbierky organizované inými subjektmi.

Vlastný účet založila i obec Krásnohorské Podhradie, venovala ho na účely zbierky zvanej “Obnova hradu Krásna Hôrka a okolia”.  S odôvodnením, že množstvo darcov chce prispieť samospráve a taktiež prostriedky účelovo viazať na konkrétne účely použitia.

Ďalšou možnosťou je ponúknuť pomoc v akejkoľvek forme na telefónnnom čísle

0944 111 079, alebo emailom na pomockrasnejhorke@gmail.com, resp. helpforkrasanhorka@gmail.com.

Čo nasledovalo

Smútok, vášne a zistenie, že pozžiar spôsobili rómske deti, priniesol ďalšie vášne. Hnev a rozčarovanie zo zničeného hradu sa obrátili proti rómskemu obyvateľstvu.

Požiar totiž podľa doterajšieho vyšetrovania polície spôsobili dve školopovinné deti Ivan D. (12) a Ondrej D. (11). Podľa ich vyjadrení sa oheň rozšiíril z odhodenej zápalky, ktorou si chceli pripáliť cigaretu. Spočiatku sa ho vraj snažili hasiť, keďže sa šíril bleskovou rýchlosťou, zľakli sa a utiekli. Ich slová potvrdzujú aj nájdene kusy obhoreného oblečenia, ktoré sa podarilo políicii zaistiť na úpätí kopca, kde požiar začal.

Začiatok hrôzy

Štefan Jánosdeák sa v osudný deň vracal domov krátko pred pol druhou popoludní. Už keď odbočoval na ulicu, v ktorej býva, zbadal hustý dym. Nelenil a utekal k ohnisku požiaru, medzitým telefonoval – starostovi obce a na 112-tku, nahlásil, že horí hradný kopec, netušiac, čo bude nasledovať.

Zalarmoval všetkých susedov, oheň horel tesne za múrom jeho domu a smeroval k príbytkom na Pokrokovej ulici: „Bolo to hrozné, v jednej chvíli smeroval oheň na domy, v druhej sa vietor obrátil a plamene sa šplhali rýchlosťou blesku po kopci k hradu.” – spomína Pišta.

Hasili sme všetci, čo sme boli doma, asi 20ti – lopatami, vodou, kto ako vedel. Iskry však šírili oheň ďalej.” – dodáva.

Okolie domov sa im podarilo pred ohňom ochrániť, preto postupovali po hradnom kopci vyššie a vyššie a pokúšali sa o nemožné. Keď sa oheňń dostal na strechu nad múzeom Františky Andrássyovej na severnej strane hradu, trvalo zhruba 20 minút, pokým pohltil celú strechu. Pre neprístupný terén a vysokú teplotu sa do hradného areálu nedalo dostať, a tak oheň dovykonal skazu.

Škoda

Podľa predbežných odhadov, ktoré vykonával expert konzorcia poisťovní, v ktorom je väčšinovým podielnikom je poisťovňa Generalli, je škoda sa odhaduje na 8 miliónov eur, z toho škoda na nehnuteľnom majetku predstavuje 7 miliónov. Zachránené zbierky prechádzajú revíziou, dočasné prekrytie strechy je dokončené.

Člen predstavenstva poisťovne Generalli Slovensko Jozef Tanzer potvrdil, že ministerstvo kultúry už má na svojom účte 2 milióny eur z poistnej zmluvy, ktoré sa použijú na vypokrytie predbežných nákladov za nevyhnutné práce na hrade a použije aj vlastné prostriedky.

Na hrade zostalo niekoľko predmetov, staré kachle a parkety sú prekryté a zadebnené. Okrem pozostatkov Žófie Šéredyovej ostal na hrade aj koč, ktorým preniesli pozostatky Františky Andrássyovej z rožňavskej železničnej stanice do Mauzólea.

Dobrovoľná pomoc

Na odpratávaní sutín, odstraňovaní obhorených trámov a odnášaní  smetí sa podieľali pracovníci Slovesnkého národného múzea  ostatných múzeí a inštitúcií:

– Banícke múzeum v Rožňave

– Gemerské osvetové stredisko v Rožňave

– SNM-Múzeum bábkarskych kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň

– SNM-Múzeum Bojnice

– SNM-Múzeum Červený Kameň

– SNM-Spišské múzeum v Levoči

– SNM-Múzeá v Martine

ale aj verejnoprospešní pracovníci a dobrovoľníci z obce.

Foto: Žph & svedkovia udalosti

 

 

You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.

Pridaj komentár